Andrej Sládkovič Detvan

Autor
Andrej Sládkovič, vlastným menom Braxatoris, sa narodil v Krupine 30. marca 1820, v rodine učiteľa a literáta. Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, kde sa zapojil do činnosti literárneho krúžku. Živil sa súkromnými hodinami v meštianskych domoch. Ako domáci učiteľ sa dostal do zámožnej rodiny Pišlovcov, kde sa zaľúbil do ich dcéry Márie. Roku 1840 prišiel študovať na lýceum do Bratislavy. Tu sa prehĺbil jeho záujem o literatúru. Rok bol vychovávateľom, aby si zarobil na štúdium v Nemecku. Školský rok 1843–1844 strávil na univerzite v Halle, kde naňho zapôsobila Heglova estetika, ktorou sa inšpiroval v básni Sôvety v rodine Dušanovej. Po návrate z Nemecka pôsobil ako vychovávateľ. Ťažko naňho zapôsobil rozchod s milovanou Máriou, ktorú rodičia vydali za bohatého medovnikára. Od roku 1847 pôsobil ako evanjelický farár v Hrochoti a v Radovani, kde aj zomrel.
Obsah
Detvan je lyricko-epická skladba, ktorá sa skladá z piatich spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka.
Prvá skladba začína opisom Poľany a Detvy. Uprostred poľa porodí matka svojho syna Martina, ktorý hneď prvé videl Poľanu. V jednu nedeľu boli na lúke dievčatá, medzi nimi aj Elena, prichádza Martin a zatancuje si s najkrajšou z nich. Po tanci sa pustí do hory. Zbadá sokola, ako útočí na bezbranného zajaca. Boj sa mu zdá nerovný a tak svoju blýskavou valaškou zabije sokola a vraví. Z výšin zbojníckej Poľany hučí hlas gájd, básnik cíti v piesni hlas nových osudov, tušenie nových časov pre slovenský národ. Martin váha, či zbehnúť dolu, kde čaká rodina, alebo nasledovať volanie gájd. Cíti v srdci túžbu po sláve.
V druhom speve autor opisuje poľanu pod ktorou je „sto dolín, sto dedín“. Na poľane pri vatre sedia mládenci s bačom a s baranom, ktorý je na ražni. Hostina sa začína. Tichosť zavládla nad poľanou, len zbojníci snoria po okolí, zajmú Elenu, ktorá hľadala Martina. Elena narieka, nevediac, kam ju zbojníci vlečú. Martin sa zatiaľ prizná kamarátom, že zabil sokola. Zbadajú, že sokol má na nohe krúžok, aký mávajú kráľovské sokoly. Martin sa rozhodne čestne priznať a poberie sa domov. Cestou natrafí na zbojníkov, ktorí vlečú plačúcu Elenu. Po boji Elenu oslobodí a dohodnú sa, že sa stretnú v Slatine.
V tretom speve kráľ Matej sa rozhodne ísť do Slatiny, rád by videl, ako ľud žije a zabáva sa Kráľ po ceste povie, že chce potrestať sprisahancov proti jeho kráľovskej moci. Všetci okolo mu volajú na slávu.

Martin sa najprv pustil na Zvolenský zámok, kde ho drábi skoro poviazali, nakoniec sa od kamaráta dozvie, že kráľ je v Slatine. Martin ho vyhľadá. Kráľ sa dozvedá, prečo zabil sokola. Martin sa tiež prizná, že oslobodil Elenu a v bitke zranil obávaného zbojníka. Martin dostane koňa a kantár.
Sobota večer, Anjel Pána ukončil šesťdňovú lopotu. Elena na priedomí čaká na Martina a hrá na drumbli. Prichádza mladý vojak. Mladý pán príde bližšie a vraví, že sa rád pozerá do ružových tvárí. Elena mu hrozí zauchom a varuje ho pred Martinom. Mladý pán žiada, aby mu zaspievala. Na spev je už neskoro, Elena mu zahrá na drubli. Noc končí. Láska dvoch ľudí prebudí v srdci básnika spomienku na jeho lásku, ktorú odháňa.
V poslednom piatom speve vábnici s primášom Pištom chodia po dedine. Sud vína pred hostincom je už pripravený pre zverbovancov. Pokoj v dome Hudcovcov narušia kráľovský poslovia. Martin sa má hneď poberať na zámok. Užialenú matku utešujú, že bude mať zo syna švárneho vojaka. Na zámku ho prijíma kráľ Matej, oznamuje mu, že bude loviť iných sokolov-vrahov v jeho Čiernom pluku. Martin prisahá vernosť svojmu kráľovi a žiada, aby si mohol ponechať Elenu, valašku, kroj, vrkoče a fujaru.
Postavy
Martin – Pochádza zo sedliackeho rodu , má láskavých rodičov, ktorým je dobrým synom. Je čestný, statočný, trestá násilie a nespravodlivosť. Je verný svojej Elene i kráľovi. Cíti sa slobodný a cení si svoj pôvod.
Elena – Krásne dievča, poslušná dcéra, milujúca žena. Je úprimná, verná a oddaná svojmu Martinovi. Tvrdo odmieta bohatého nápadníka.
Citát
Ale sotva to zazrie náš šuhaj,
švihne valaškou blýskavou –
spasený zajko závodom, hybaj!
Sokolík mrie medzi trávou:
Čo si ho, Martin, chudáka zabil?
Či ťa ten chocholík jarabí zvábil? –
Sokol nech si orla volí! –
Sedem hrmených! – sokol zajaca!
Mal sa do mňa dať, aby tá práca
ctila aspoň dva sokoly.
Vlastný názor
Najprv som si myslel, že báseň sa bude čítať ešte ťažšie, ale i tak je to „fuška“. Proste nemám rád lyrické alebo lyricko-epické básne.