Jaroslav Hašek Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války

Obsah
Katastrofa
Plukovník Bedřich Kraus je hrozný blbec. Keď o niečom rozprával, hovoril samé pozitívne veci a pritom sa pýtal, či každý rozumie najprimitívnejším veciam. Bol tak blbý, že sa mu dôstojníci z ďaleka vyhýbali.
Švejk bol vojenským sluhom nadporučíka Lukáša. Raz si nadporučík po skončení vyučovania v škole jednoročných dobrovoľníkov vyšiel na prechádzku s plukovníkovým psom Maxom. Mal sa stretnúť s jednou dámou na rohu Panské ulice. Ako tak išiel nevšimol si plukovníka a on naňho zakričal. Lukáš sa spamätal a zasalutoval. Plukovníkovi to však vadilo a vynadal mu, že si má dôstojníkov s vyššou hodnosťou všímať viac. Pes Max si spomenul na svojho bývalého pána, začal na plukovníka skákať a radovať sa. Kraus obvinil Lukáša, že mu psa ukradol, ale on sa bránil. Plukovník si Lukáša zavolal na nepríjemný pohovor. Po tomto rozhovore bol Lukáš neuveriteľne nahnevaný na Švejka, ktorý mu psa dal za päťdesiat korún.
V kasárňach si Lukáš Švejka zavolal do izby na pohovor. Chcel mu dať najprv „pár přes hubu“, ale Švejk naňho hľadel úprimným a dobrosrdečným pohľadom blbca a nadporučík Lukáš si to rozmyslel. Zamával mu pod nosem pěstí a zařval: „Vy jste, Švejku, ukradli psa!“ Lukáš si pekne zanadával a spravil zo Švejka ako vždy všetko možné od „blbce“ až po „hajzla“. Nakoniec sa ukľudnil, poslal Švejka spať a spať išiel aj on.
Ráno nadporučíkovi priniesol Švejk raňajky. Lukáš by ho najradšej poslal pred poľný súd, ale kvôli takej hlúposti by ho určite poslali späť. Plukovník Kraus si dal Lukáša zavolať a oznámil mu, že ho preložili k 91. Pluku v Českých Budějoviciach. Nadporučík si vzal Švejka so sebou.
Švejkovy nehody ve vlaku
V jednom kupé cestou d Budějovíc sedel nadporučík Lukáš, Švejk a neznámi úplne holohlavý pán. Lukáš celú cestu, ktorú prešli nadával Švejkovy, pretože im vďaka nemu ukradli kufor. V tom kufri nebolo nič podstatné. Len Zrkadlo a vešiak. Švejk sa odvážil osloviť neznámeho pána, ktorého si zmýlil so zástupcom banky Slávie. Holohlavý pán ho ignoroval. Švejk preto spomenul, „že normální člověk má mít na hlavě průměrne 60 až 70 tisíc vlasů“. Pána sa táto poznámka nesmierne dotklo a „vykopl ho do chodby“. Ten neznámi pán bol „nejstrašnejší inspekční generál, který se kdy narodil“. Lukáš Švejka kvôli tomuto incidentu nechcel ani vidieť.
Švejk sa začal z jedným železničným zriadencom rozprávať o záchrannej brzde. Ukázal mu ako to všetko funguje a ani sa nenazdali a vlak zabrzdil. Nikto z nich dvoch nevedel, ktorý vlastne vlak zabrzdil.

Vina však nakoniec spadla na Švejka. Sprievodca chcel od Švejka 20 korún pokuty, ale on zaplatiť nechcel. Švejka preto vysadili a odviedli za prednostom stanice, zatiaľ čo vlak sa pohol do Českých Budějovíc.
Na stanici presvedčil o svojej nevine všetkých okolo stojacích ľudí, ale prednostu nepresvedčil. Jeden pán sa ponúkol, že za Švejka zaplatí. Stalo sa a pozval Švejka na pivo. Švejk nemal žiadne peniaze. Dostal päť korún na cestu a iné útraty. Pán odišiel a Švejk zostal v hostinci sám. Stretol sa tu s vedným Maďarom, s ktorým sa dorozumieval posunkami. Zrazu sa tu zjavila vojenská kontrola. Chceli po Švejkovy dokumenty, ale všetky mal Lukáš vo vlaku do Budějovíc. Hliadka ho odviedla k lajtnantovi, ktorému sa to všetko pokúsil vysvetliť. Poslal ho na vlak, ale keďže nemal peniaze, musel ísť pešo. Švejk sa teda pobral pešo, ale na zlú svetovú stranu.
Citát
„Poslušně hlásím, pane obrlajtnant, že jsem ho neukrad.“
„Věděl jste o tom, že je to kradený pes?“
„Poslušně hlásím, pane obrlajtnant, že jsem věděl, že je ten pes kradenej.“
„Švejku, ježišmarjá, himlhergot, já vás zastřelím, vy hovado, vy dobytku, vy vole, vy hajzle jeden. Jste tak blbej?“
„Tak, poslušně hlásím, pane obrlajtnant.“
„Proč jste mně vodil ukradenýho psa, proč jste mně tu bestii nasadili do bytu?“
„Abych vám udělal radost, pane obrlajtnant.“
Vlastný názor
Keď som si túto knihu požičiaval z knižnice, môj otec sa veľmi potešil, že si znova bude môcť prečítať Švejka. Je to naozaj skvost svetovej literatúry, pri ktorom sa nestačí len smiať, ale aj rozmýšľať nad tým aký sme, aký sú ostatní ľudia a aký je vlastne celý tento svet.