Literárna forma: próza
Druh: epika
Žáner:psychologický román písaný denníkovou formou
Hlavné postavy: Ema Klaasová - je morálne čistá ,milujúca no aj nerozhodná. Ema ostala sama a úplne stratila vieru v druhých ľudí. V Tichej doline postupne začína ľudom veriť.
Milan Kališ- „Milan Kališ bol gymnaziálny výpomocný učiteľ. Ako mi rozprával, ťažko sa mu študovalo. Jeho otec, železničiar nemal peňazí na synove štúdiá, a preto Milan cez prázdniny robieval ako nádenník na trati, ešte aj ako vysokoškolák, a robieval na trati ešte aj ako výpomocný učiteľ, lebo plat dostával iba za odučené hodiny“ „Zaľúbil sa už dávno predtým do hôr, chodieval do Tichej doliny a v triaštyridsiatom roku sa rozhodol pre dobrovoľné vyhnanstvo.“ . „...K tomu záujmu, ktorý vo mne budil Milan Kališ, keď mi hovorieval: „ Človek je len vtedy človekom, ak niečo spraví zo svojho života. Niečo takého, po čom ako po moste budú kráčať k ľudskej budúcnosti. A čo je ľudská budúcnosť? Vek, v ktorom človek bude smietkou n adivom oceáne prírody ľudstva“ * človek ,ktorý hral nezastupiteľné miesto v Eminom živote ,naučil ju odísť zo samoty a tiež ,že nie všetci ľudia sú ako jej otec. Bojuje v povstaní a zomiera.
Ing. Jožo Solan - Emin manžel. Prispel k tomu ,že Ema začala dôverovať ľuďom. Bol dôkazom toho ,že Kališ nebol len výnimka ,v práci bol poctivý. Poskytol Eme pocit ochrany.
Zoltán Balla - Emin snúbenec ,nakoniec sa rozišli. Tretina- palier, neskôr stavbyvedúci na Úseku 5; „ Tretinu poznám už dosť dávno, ale nevedela som, že je to taký človek, ako sa mi javí teraz. Stará sa o mnohé veci, o ktoré by sa nemusel, znepokojuje ľudí, vyvoláva zbytočné škriepky- a myslím, že chce aj provokovať. Čudná záľuba.“ V Tichej doline si ľudia často dávali rôzne prezývky(„Milan Kališ, generál Laudon, Werner Stauffacher, Tirač Mir, Andreas Hoffer a nositeľ ešte viacerých mien, ktoré vznikli vo veselších chvíľach Chaty pod Veľkým vrchom, išiel Tichou dolinou a ja Emília Klaasová, Squaw Modré oko, Paloma nigra- aj Lucia- a Florigera Montana, som išla hore Tichou dolinou s ním.“) Alfonz Bednár sa vracia k obdobiu 2. svetovej vojny. Neopisuje však boje, snaží sa zrekonštruovať pocity generácie, ktorá bola priamo či nepriamo vojnou zasiahnutá.(„Nemec je vraj enormne dôkladný človek,“ povedal Pogáň. „Tu vraj boli v doline, zapálili chatu a čakali kým celkom nezhorí, a potom vraj podmínovali suterén. Odišli, až keď bolo všetko zničené“)
Konfrontuje povstaleckú minulosť(„Smutné na ňom bolo možno to, že mnohí nevedeli, za čo bojujú. Každý vedel iba, že bojuje proti Nemcom. Ale začo, málokto vedel.“) s budovateľskou prítomnosťou. Román má tri dejové línie. Základnou dejovou líniou je obdobie krátko po vojne - obdobie obnovy. V tomto čase píše hlavná hrdinka Eva Klaasová svoj denník, v ktorom spomína na svoju prvú lásku - partizána Milana Kališa, na snúbenca Zoltána Ballu a na svojho terajšieho muža Jozefa Solana.(„Také sú tri horské siluety môjho života. Jedna, sivobelasá, tá je z vojnových rokov, druhá, modrá - tá zo sedemaštyridsiateho - a tretia, terajšia, ten horský hrebeň, po ktorom zle je ísť. Ale sú z neho pekné výhľady“) Autor podáva vonkajšiu i vnútornú skutočnosť z hľadiska postavy na nej zúčastnenej, čím sa román stáva presvedčivejším. Rámcovú konštrukciu tvorí príhoda, keď Solan nájde po úraze Emy jej denník a číta ho až dovtedy, kým mu lekár neoznámi smrť ženy. Jednotiacim motívom celého románu je Tichá dolina, tá akoby tvorila ďalšiu postavu.
Ovplyvňuje osudy postáv. Predstavuje pre nich určitú istotu v tomto neistom svete ,prameň lásky a porozumenia ,hrdinstva a ľudskej solidarity, pokoj a útočište; jednak v dňoch vojny, jednak pri riešení osobných problémov. („Milan Kališ a Tichá dolina patrili k sebe aspoň vo mne a ja som ich nijako nevedela oddeliť, ale vtedy patrili k sebe už iba veselšou stránkou“; „Tichá dolina okrem svojej nádhery mala v sebe aj skryté ešte aj iné vlastnosti. Mala svoju minulosť, a tá vo mne rozohrávala spomienky na Milana na všetko, čo bolo kedysi vôkol neho“) Názov románu "Sklený vrch" je podmienený rozprávkou, ktorú Eme rozprával kedysi Milan a ktorú ona hovorila svojmu mužovi. (Rozprávka o kráľovčíkovi, ktorý sa rozhodol hľadať si nevestu na sklenom vrchu. Na tom rástol strom s citrónmi a v jednom z nich bola skrytá jeho láska. Kým našiel sklený vrch, prešiel dlhú cestu. Navštívil olovený, strieborný a zlatý zámok, v ktorých bývali obry. Pred každým z nich ho vítali ježibaby, ktoré ho schovali pod obrovskú metlu(olovenú, striebornú a zlatú), aby ho obor nezjedol.
Od každého z obrov nakoniec dostal obrovské tvrdé(olovené, strieborné a zlaté) halušky. Keď sa mu po dlhom putovaní podarilo nájsť sklený vrch, nevedel ako naň vyliezť, lebo bol celý hladký. Rozčúlený doňho hádzal halušky, ktoré sa naň lepili a poslúžili mu ako schody. Vyšplhal sa hore, kľakol si, citróny mu samé spadli do náručia a vrch spľasol.)Sklený vrch však predstavuje aj snahu človeka prekonať prekážky a dostať sa k cieľu.Miesto deja: Tichá dolina, stavenisko hydrocentrály v údolí pod horami neďaleko dediny Malé Lúky.Dej:V nedeľu pred večerom inžinier Solan chodil po izbe a vtom si všimol nový tmavomodrý sveter, ktorý mu uplietla jeho žena na dovolenku. Keď po ňom siahol, vypadol z neho hrubý čierny zápisník, ktorý písala jeho manželka Ema. Začína sa 5.12.1951 vetou, ktorú Ema v poslednom čase viackrát počula od svojho manžela: ,,Poďme do Tichej doliny.''
Obaja cítili potrebu odísť do iného kraja a na chvíľku zabudnúť na rušný život na stavbe vodného diela.Ema si spomína na rok 1947, keď mala odísť do Tichej doliny so svojím snúbencom Zolom Ballom. Na stanicu prišli neskoro a vlak zmeškali. Zolo bol za to na ňu nahnevaný, a tak ju nechal na stanici a odišiel domov. Tak sa Ema rozhodla cestovať sama. Zo spomienok sa vracia späť do prítomnosti. Navštívil ich palier Tretina, ktorý sa sťažoval na nekvalitný materiál na stavbe. Nepáči sa mu, čo sa deje okolo. Povedal, že by sa z toho ani Tkáčik netešil. Keď ale na Solanovi videl, že nevie o kom je reč, rýchlo to zahovoril. Tretina ponúkol Eme novú funkciu- vedúcu závodného klubu a knihovníčku, s čím súhlasila. Záznamy z ďalšieho dňa sa týkajú podpisovania stalinských záväzkov a plnenia plánu na stavbe. Ema spomína svojho prvého milého, Milana Kališa, s ktorým sa stretla v Tichej doline v roku 1943. Značkovali spolu turistické trasy a po každej značke sa pobozkali. Milan hovoril aj o vojne. Tušil, že čoskoro ju pocítia aj ľudia v horách.
Raz jej povedal: ,,Počuj, ako bude, tak bude, ale o štyri roky, 25.augusta o štvrť na dvanásť - ak nebude pršať - zídeme sa tuto v Tichej doline.'' Koncom augusta Milan odišiel a vrátil sa pred Veľkou nocou roku 1944. O stretnutí o štyri roky sa už nezmienil. ,,Nešla som ta po štyroch rokoch. Nie celkom. O niekoľko mesiacov prv. Ale i tak, hoci som nebola v Tichej doline 25.augusta o štvrť na dvanásť, nešla som nadarmo do tej peknej doliny, ktorá leží pod Veľkým vrchom.'' Milan Kališ ho nazval Skleným vrchom ako v tej rozprávke pre deti. Keď Ema pricestovala na chatu bez Zola, zistila, že zo starej chaty zostala iba chatárska pamätná kniha. Ema si ju občas pozerá a dozvedá sa o rôznych udalostiach, ktoré zažili turisti. Vynárajú sa jej často slová: "Kde si ,Milan ,Kde si? Prídi a budeme dvaja!" V prvú noc v spoločnej nocľahárni spomína na Milana, ako jej zvláštnym spôsobom vyznal lásku. Z jej sna sa dozvedáme, že pochádza z Bratislavy. Matka bola Slovenka a otec Nemec. Bol oddaným obdivovateľom Hitlera. Ďalšie zápisy v denníku sú o pracovných problémoch na stavbe, o tom, že jej muža začína ktosi obviňovať zo sabotáže. Ona tomu však neverí, lebo vie, že Solan bol oddaný svojej práci.
Zápisky v denníku hneď pokračujú spomienkami na druhý deň pobytu v Tichej doline v roku 1947. Prechodná chata sa Eme páčila. Po niekoľkých dňoch prišli do chaty štyria lyžiari, ale Zolo medzi nimi nebol. Boli to traja mladí muži a jedno bielovlasé dievča. Pretože chata bola plná českých lyžiarov, sadli si k Eminmu stolu. Počas nasledujúcich dní sa jej postupne zoznamovali. Volali sa Mišo Pogáň, Solan - jej terajší manžel, Števo Klečka a Jana Sališová. Mišo zvykol rozprávať rôzne zážitky zo starej chaty z obdobia vojny. Ema ich najskôr nepočúvala, ale potom spozornela, lebo niektoré príbehy sa jej zdali známe. Často používal meno generál Laudon. Tušila, že to meno nejako súvisí s Milanom Kališom. Spomienky na večer s lyžiarmi sú prerušované prítomnosťou. Eminmu mužovi sa nezdá, že Ema sa pozná s Tretinom. Obaja ho začínajú podozrievať, že vyvoláva na stavbe zbytočné škriepky. Emin otec sa prihlásil za Nemca a pravdepodobne udal svoju ženu a dcéru gestapu a narukoval na front.
Matka zahynula, ale Eme sa podarilo ujsť do Tichej doliny, kde žila až do konca vojny. Po nej ju však známi jej otca udali ako dcéru nemeckého nacistu. Zachránil ju Zolo, ktorý hľadal slúžku pre svojho brata. Začala pracovať v jeho firme, ale Zolo si robil zásluhy za tento dobrý skutok. Chvíľami Emu ľúbil, chvíľami ju nenávidel. („Zo svojho dobrého skutku si robil veľké zásluhy o mňa, veľké hrdinstvo, najmä predo mnou- a zo svojej obete si spravil úradníčku. A neskôr sa stalo to, čo som ani vo snách nečakala. Aj Zolo sa stal obeťou svojho dobrého skutku, rozvili sa v ňom sympatie ku mne a potom náladovosť a nenávisť, ktorá sa mu vpletala od sympatií.) Bola rada, že s ňou nešiel do Tichej doliny. Načúvala ďalším historkám Miša Pogáňa. Bola si istá, že pozná Milana Kališa. („Milana Kališa som aj tak všade cítila, cítila som ho aj z príbehu o generálovi Laudonovi. Zdalo sa mi, že som to všetko od Milana počula, keď sme sa rozprávali...“ )
Obaja manželia Solanovci plánujú cestu do Tichej doliny. Ema pletie svojmu mužovi sveter, do ktorého schováva svoj denník. Nemajú záujem o nový byt, vždy ustúpia rodinám s deťmi. Solanovci deti nemajú. Ema nemôže mať deti, ale jej muž to nevie. Bojí sa, že ju nepochopí. Verí, že v Tichej doline sa dá všetko do poriadku. Tam ľudia chápu problémy inak. Väčšinu času trávila Ema v Tichej doline s Jožkom Solanom. Dostávala od neho každý deň čerstvé krokusy a rozprávala mu niektoré zážitky a rozprávky, ktoré poznala od Milana. Napríklad rozprávku o Sklenom vrchu, podľa ktorej Kališ pomenoval Veľký vrch nad chatou. Vtedy im českí turisti prišli povedať, že našli hrob s krížom, na ktorom nie je meno. Všetci vedeli iba, že je to hrob neznámeho partizána. Ema sa dozvedela, že na stavbe Tretina rozpráva, že nový život sa nedá budovať s inžiniermi, ktorí len rozkazujú a ich ženy sedia vo vykúrených kanceláriách.
Ničím Tretinovi neublížila. Iba mu pomohla stať sa palierom za to, že nebude nikomu hovoriť o Tkáčikovi. Ema sa bála Tretinu, mena Tkáčik i svojej minulosti. Nechcela ublížiť svojmu mužovi, ale nedokázala mu svoju minulosť vysvetliť. V Tichej doline sa od Miša Pogáňa dozvedela, že Milan Kališ mu rozprával o nej aj o ,,pichľavých bodlinách'', ktoré mu ostali v srdci, keď odchádzal. Ema sa začala vyrovnávať s faktom, že Milan je mŕtvy. Pomáhal jej v tom Jožo Solan. Každý deň trávili spolu a snažili sa byť čo najviac sami. Solan začína mať na stavbe problémy. Tretina ho verejne na schôdzi obvinil zo zle vykonávanej práce a zo sabotáže a Emu obvinil, že počas Povstania zapríčinila smrť jedného partizána. Doma sa pohádajú, lebo Jožo nevie, o čo ide v Eminom prípade a ona mu nechce nič vysvetľovať. Odvtedy sa nevedia priateľsky zhovárať. Do chaty raz vošli nejakí chlapi.
Pogáň ich poznal. Jeden z tých chlapov začal rozprávať o osude toho neznámeho partizána, ktorého hrob videli. Spomínal ako ho Nemci odvliekli a potom zabili a celú chatu podpálili a vyhodili do povetria. Doložil však ešte, že vo Valaskej žije človek, ktorý poznal toho zastreleného partizána a mal aj nejaké jeho veci. Volá sa Tretina. Neskôr Eminho manžela preložili na Úsek 4. Tretina dosiahol, čo chcel. Začal pracovať namiesto Solana. Je pondelok a Pogáň s priateľmi cestuje späť do Bratislavy. Jožo Solan sa rozhodol, že ešte pár dní zostane. Všetkým bolo jasné, že sa do Emy zaľúbil. Na rozlúčkovom večierku sa zoznámila s Tretinom. Solanovi sa na úseku 4 páči, práca sa mu darí. Povedal Eme, že keď dokončí sveter, pôjdu do Tichej doliny. Znova sa pýtal na Tkáčika. Ale uznal, že nikto nemá právo na minulosť toho druhého. Ema sa rozhodla, že v Tichej doline svojmu mužovi všetko vysvetlí.
Chatárov pomocník priniesol ukázať Jožovi a Eme oznámenie o svadbe. Hovoril o snúbencoch, ktorí sa tu zoznámili a teraz budú mať svadbu. Snúbenec sa volal dr. Zoltán Balla. Ema bola zasnúbená so Zolom. Ešte nedávno jej písal, aby sa vrátila z Tichej doliny, lebo všetko je už pripravené na odchod do Ameriky. V roku 1944 sa zmenila Tichá dolina aj Milan. Povedal jej, že teraz bude často dlho preč. Prikázal jej ukryť sa pod skalami. Doubkovci jej pomôžu. Raz, po atentáte na Hitlera, začali robiť Nemci razie po horách. Odviedli chatára so ženou. Videla to z diaľky, a tak sa už neodvážila vrátiť do chaty. Trávila dni v úkryte. Po nejakom čase sa pridala k nejakým partizánom. Potom sa dostala do rodiny Kristovcov vo Chvojnici, ktorí ju presvedčili, že bude lepšie, keď si dá vziať dieťa, ktoré čakala s Milanom. Preto teraz nemôže mať deti a Jožo o tom nevie. Tretinov úsek sa zosypáva. Vo februári zasiahla stavby na regulácii potoka snehová kalamita. Ľudia pracovali na tri smeny a zdalo sa im, že všetko je zbytočné. Strechy sa prevalili. Sneh zničil stroje. Solan nahlas uvažuje pred svojou ženou, že mali podať na Tretinu žalobu hneď vtedy, keď ich verejne obvinil. Už mali začať stavbu podľa nových projektov, ale niet ich.
Solan požiadal ženu, aby zistila, či ešte neprišli. Pohádali sa. Odišiel z bytu a vrátil sa opitý. Bolo to prvý raz, čo prišiel v takom stave. Kričal na ňu, prečo nechce mať deti. Ema je nešťastná a celú noc preplače. Dozvie sa, že Tretina všade rozširuje, že všetko zavinil inžinier Solan. Na stavbe vládne napätie a tak isto i v Solanovej rodine. V marci je Ema presvedčená, že do Tichej doliny už nepocestujú, i keď jej to muž stále sľubuje. Odcestoval do Bratislavy, aby požiadal o stranícku kontrolu všetkého, čo sa na stavbe deje. V práci ju krivo obvinili ju, že schovávala nové projekty, na ktoré čakal jej muž i Tretina. V posledné dni pobytu v Tichej doline sa Ema s Jožom ešte viac zblížili. Jožo sa s ňou nechcel rozísť. Pri chate ju pristavil Tretina a začal jej rozprávať o Martinovi Tkáčikovi. Keď bol s partizánmi v Tichej doliny, sa k nim pridal Martin Tkáčik. Chcel ísť na starú chatu, lebo tam boli ešte partizáni. Odhovárali ho, ale on odišiel. Bolo to na jeseň roku 1947. Chytili ho pritom Nemci a doviedli na miesto, kde je terajší hrob partizána, a tam ho umučili k smrti.
Tretina mal pri sebe kúsky rôznych dokladov, ktoré pozbierali skôr ako mládenca pochovali. Svoje rozprávanie ukončil prekvapujúco. Medzi papiermi po nebohom partizánovi sa našla aj Emina fotka, ktorú kedysi darovala Milanovi Kališovi. Už vedela, kto je pochovaný v hrobe neznámeho partizána pod Veľkým vrchom Na stavbe sa koná veľká a vážna schôdza pred závodnou radou. Vyšlo najavo, že dokumenty o novom projekte zámerne ukrývali Tretinovi spoločníci, ktorí predávali potajomky materiál zo stavby. Robili všetko tak, aby bol za všetko zodpovedný Solan. Tretinu zneužili na svoje ciele. Tretina Emu obvinil zo smrti nejakého partizána. Tretina tvrdí, že mu Ema poslala odkaz, aby prišiel za ňou, hoci vedela, že v doline sú Nemci. Mal dokonca pri sebe kúsok papiera, na ktorom bolo napísané Eminým rukopisom, že má prísť. Ema vysvetlila, že Milanovi žiadny odkaz neposlala. Vo svojom úkryte napísala v slabej chvíli, keď jej bolo smutno a bála sa, vetu, v ktorej volala Milana. Keď úkryt opustila, papier tam ostal. Zrejme vtedy ho Milan našiel a snažil sa ju vyhľadať.
Obvinila Tretinu, že zneužil veci po Kališovi pre svoje nečestné ciele. Všetko sa vysvetlilo. Tretina zatiaľ ostal robiť vedúceho úseku 5. Ema, aj napriek všetkému, čo sa stalo, žiada svojho muža, aby mu pomáhal.Posledné spomienky na Tichú dolinu sú spojené so spoločným odchodom so Solanom. Vtedy jej sľúbil, že ani v Bratislave sa nerozídu a on si ju vezme s celou jej neznámou minulosťou a Tichou dolinou. V Bratislave navštívila Zola, ktorému zablahoželala k sobášu. Tvrdil, že sa nekonal a stále má záujem o ňu. Snehy sa začali topiť a na hrádzi začali nebezpečné záplavy. Všetci pracovali vo dne - v noci. Jedného dňa ich prekvapili doma ich priatelia z Tichej doliny Mišo Pogáň, Jožo Klečka a Janka Klečková. Čakali ich v Tichej doline, kde bolo dohovorené, že sa stretnú. Keď neprišli, zastavili sa u nich zo zvedavosti. Solan dočítal Emin denník v pondelok ráno. Zazvonil telefón, v ktorom mu suchý lekárov hlas oznámil, že jeho žena zomrela. Ema išla nakúpiť a po ceste cez hrádzu počula čudný zvuk strojov. Nákupy položila, pohla sa, stúpila na miesto s drôtmi s vysokým elektrickým prúdom.
