Vincent Šikula: Majstri

Povstanie a 2. svetovú vojnu – zobrazil netradične -udalosti nezlepšoval ani nezhoršoval (pravdivo) –nie všade na Slovensku boli hrdinoviaV jeho štýle nachádzame vtip a humor, dobrú náladu. MajstriHlavné postavy:· starý Guldán· Imro Guldán (syn starého Guldána) 41 aká je úloha najmladšieho brata· Vilma (Imrova žena)· Štefka (Imrova milenka)(prvá časť trilógie) Román sa odohráva v dedine Okoličné, počas II. svetovej vojny a zachytáva obdobie od roku 1942 až po august 1944, skladá sa z piatich častí: Tesári, Dvaja, Veža, Divadlo a Slnečné hodiny.

Dej sa odohráva v západoslovenskej dedinke Okoličné, kde žije rodinka tesárov: „Štyria boli: majster a jeho traja synovia. Ľudia ich mali radi a radi o nich hovorili.“ „Chýr o nich letel všetkými smermi; reč vyvolá reč, putuje z úst do úst. Majster bol majster, mal na to aj postavu, veď vieme, ako poriadny majster vyzerá. Chodieval trošku zhrbený, ale tomu sa vôbec netreba čudovať. Skúste zviazať dve sekerky, jedna môže byť širočina, druhá tešlica, prehoďte si ich cez plece, potom zviažte ešte dve a prehoďte si ich cez druhé plece a uvidíte, čo to s vami urobí! Pripomeňme aj rôčky! Najstarší z jeho synov, Jakub, mal už na krku tridsiatku. Prostredný bol o štyri roky mladší, volal sa Ondrej. Imrich bol najmladší, ale i on mal už vojenčinu za sebou. Slovom, boli to už corgoni, alebo ak chcete, chlapci ako lusk. Vedeli rysovať a počítať, celkom slušne sa vyznali v statike. Ondrej trošku menej, no zato bol mocnejší a vedel najlepšie nabrúsiť pílu či sekerku. Majster ho obyčajne chválil slovami: „To je vec trpezlivosti.“

Keď sa mal narodiť štvrtý syn, na ktorého sa už čakalo, vtedy majstrova žena náhle ochorela a po krátkej bolestivej chorobe zomrela. Odišla zo sveta i s nenarodeným dieťaťom.“ Potom začal piť. Usmerňuje ho kamarát karčimarčik--- starý mládenec, a vždy mal veľa reči...13opisujehoPopri práci si nájdu synovia aj voľný čas, ktorý využivajú popíjaním alkoholu alebo spoznávaním miestnych dievčat. Onedlho Jakub a Ondrej spoznajú dve dievčatá, do ktorých sa naozaj zaľúbia. Ich cit prerástol do takej hĺbky, že rozmýšľajú nad svadbou. Tesári prácu na škole úspešne dokončili a zároveň začínajú pracovať na novej zákazke. Tou je stodola pre bohatého sedliaka. Jakub a Ondrej sú rozhodnutí oženiť sa, a tak v jeden deň prednesie svoju reč otcovi Jakub majster s najstarším synom Jakubom sa pohádali. Jakub sa rozhodol odísť od otca a pridal sa k nemu i Ondrej. „-Od teraz budete len traja, -povedal a skočil z trojmetrovej výšky. Majster zalomcoval rukami. Chcel niečo zakričať, no stihol iba otvoriť ústa. - Dvaja budete, ozval sa Ondrej a šuchol sa dolu po tráme.“

Oni sa chcú oženiť, ale otec vedel, že odídu bývať k nevestám a on chcel udržať tesársku partiu po kope. Imro zostáva neutrálny, lebo si nechce pohnevať otca a chce byť zadobre aj s bratmi. Starý Guldán 47aký je jeho nazor na partu a tak,69—prečo sa vzporeli.70---čo je domov136—práca ma zlate dno. Partia štyroch tesárov a hlavne partia otca a troch synov sa rozpadne, no zároveň si uvedomoval, že skôr či neskôr by k tomu určite došlo. A tak nakoniec súhlasí s rozchodom a synovia dostávajú otcove požehnanie. DvajaDej sa odohráva približne po roku. Imro sa zaľúbil do Vilmi a chce si ju vziať, no bojí sa, ako to otec zoberie. Povedal mu to. „Majster sa hneď chytil za hlavu. -Ježišmária, ženiť sa chceš? Toľko svadieb naraz! Kto to kedy videl? Som ako uhučaný. Brní mi v hlave. VO dne v noci sa iba sobášim. To je hrozné, to je hrozné! Stále vo mne brní.“ Otec teda spočiatku so svadbou nesúhlasil, no v skutočnosti sa bál, že aj Imro mu odíde z domu, no Imro ho ubezpečil, že zostanú bývať u nich.

„Ešte v ten deň zašiel Imro za Vilmou a oznámil jej, že sa zhováral s otcom a že sa to dobre skončilo. VILMA-20 aká je.Vilma sa potešila, no nie tak, ako Imro očakával. Vravela, že svadba nemôže byť skôr ako na jar, lebo toho roku jej zomrel dedko a treba za ním aspoň rok držať smútok. Niekoľko mesiacov pred svadbou dostali Guldánovci významnú zákazku - mali na starosť tesárske práce na kostole v Cerovej. Svadbu treba odložiť. Imro o tom nechcel ani počuť. Veď sa dá oženiť i kostol robiť. Otec ho stále presviedčal, aby odložil svadbu až na jeseň. Imro nakoniec súhlasil, ale mal podmienku – Vilme to musí vysvetliť majster.VežaV Cerovej sa teda ide stavať kostol. Ľudia sa naň postupne vyzbierali. „Všetci šetrili peniaze a jeden menej, druhý viac odniesol v nedeľu čosi na faru.“ „Práca sa rozbehla. Celá dedina je na nohách. Všetci behajú, všetci chcú pomáhať pri novom kostole.“ Na stavbe pracujú všetci štyria Guldánovci. Keď mali nasadiť nové zvony na miesto, majster zadal úlohu jednému pomocníkovi, aby doniesol na stavbu osem litrov vína.

Cerovčania sa čudovali, načo im je na stavbe víno. Majster tvrdil, že ide o starý tesársky zvyk („obesenec“), ktorý sa nesmie porušiť. Nakoniec víno dostali, a tak mohli svoj zvyk dodržať - na stavbe sa poopíjali a zavesili sa na miesta, kde mali byť zvony. Na druhý deň boli pozvaní na návštevu .Starému Guldánovi sa zapáčila a rozhodol, že pri zasadení kríža na kostol im ona prinesie prípitoke sa Imro zoznámil so Štefkou. Na stavbe sa potom dohodli, že sa spolu stretnú. V Imrovi sa však ozvalo svedomie (bol zasnúbený s Vilmou) a na dohodnuté miesto neprišiel.DivadloU Guldánovcov sa začalo hovoriť o svadbe. Imro si však veľké starosti nerobil. Otec ho nabádal, aby ešte pred svadbou opravili chalupu. Imrich mal proti tomu spočiatku námietky, ale napokon privolil. Začalo sa teda s opravou domu, no čoskoro zistili, že malta dobre neschne, nedá sa obieliť a líčiť. Do svadby to nestihnú. Rozhodli sa, že svadbu odložia na Vianoce. Imro nevedel majstrovi odporovať. Odbavili ju až na Štefana.Slnečné hodiny„Vilma sa presťahovala ku Guldánovcom. Veľmi rýchlo si tam privykla. „Vilma je naozaj nevestou na pohľadanie, s robotou sa len hrá, všetko stihne porobiť, na všetko si vie nájsť čas. Kto by si to bol o nej pomyslel? Vie i variť a poriadne prať, potrpí si na poriadok a čistotu, no má aj iné pekné a užitočné vlastnosti. A veselá je, rozveselí a poteší ju hocijaká maličkosť, napríklad vie sa tešiť aj z toho, že má vždy pri dverách čisté podvoje. Odkedy je Vilma v dome, celkom inakšie sa u Guldánovcov zaspáva.“

Guldánovci stavajú u správcu majera Kirinoviča šopu. Štefka, s ktorou sa Imro zoznámil počas výstavby kostola v Cerovej, teraz už pani správcova sa o nich dobre postarala. Imrovi sa Štefka čoraz viac páčila a bolo zrejmé, že ani on jej nie je ľahostajný. Kirinovič otázky týkajúce sa vojny a hlavne Kirinovič chcel mať predstavu, aký názor majú ostatní dedinčania na vojnu. názor obyčajného sedliaka---192Imro sa zdržal chvíľu, no v podstate ho to tam vôbec nebavilo. Prišiel len preto, že dúfal, že tu stretne Štefku, no sám si to nechcel priznať. Bránil sa myšlienke, že ľúbi inú ženu, ako tú svoju. Odchádza z debaty a v lese stretáva Štefku. Nevie, ako sa má zachovať, čo jej má hovoriť, keď zrazu sa Štefka rozplače a vyzná mu lásku. Začnú sa stretávať každý deň v lese. Vilma zbadala, že čosi nie je v poriadku. Muž nejedával tak dobre ako kedysi, nič sa ho nedalo opýtať. Pred otcom sa pretvaroval. Spytovala sa sama seba, či nerobí nejakú chybu. Zopár ráz si tajne poplakala. Leto sa míňalo. Vojna trvala, zem prijímala stále nové a nové telá.

Imro s otcom kopali bunker. Vraj na zemiaky. Ale v prípade núdze sa tam skryjú. Večer, keď chcel ísť Imro preč, otec ho zastavil a dohováral mu, aby sa viac staral o ženu. V dedine sa čoraz častejšie začína hovoriť o vojne. V rozhlase začínajú šíriť správy o partizánoch, ktorí údajne kradnú ľuďom ich majetky a dokonca ich aj zabíjajú. Rozhlas ohlasuje príchod Nemcov. Ľudia sú zmätení, správy z vojny majú z dvoch zdrojov - z Bratislavy a z Banskej Bystrice. Tieto správy sú zväčša protichodné. Dedinčania nevedia, či sa majú pridať na stranu partizánov, alebo zostať s Nemcami. Kirinovič odchádza na pravidelné schôdze do Bratislavy. Rozprávač----obyčajný človiečik sa zvyčajne dostane do sveta iba cez vojnu. Vtedy mu vlasť aj plecniak daruje tu máš synak, chod a drž sa cestne, bráň svoju milovanú vlasť! Nechceš poslúchať? Odstreliť! Prečo?? Začo??? Azda som sa iba preto narodil ay ma zastrelili, alebo aby som ja niekoho zastrelil????---reaguje na slova kirinovičovaKarčimarcik—presvica chlapov ao zlych nemcoch---235,239 245- jeho a glultanove uvahyImro začína mať výčitky svedomia, že nemusel ísť na vojnu, hoci jeho rovesníci teraz bojujú na fronte.

254ro sa znovu stretne so Štefkou a tento krát sa odvážia ísť až do Štefkinho domu. Zrazu niekto zaklope na dvere. Imro sa schová. Štefka sa bojí, a tak sa s návštevníkom rozpráva cez zatvorené dvere. Bol to Karčimarčik, ktorý verbuje chlapov do odboja do Banskej Bystrice. Karčimarčik chcel zavolať aj Kirinoviča, aby ich viedol. Keďže nebol doma, rozhodol sa, že ľudí bude viesť on. Karčimarčik chodí aj po susedoch a medzi inými zavolá aj Raninca. Raninec mal strážiť Kirinovičovu ženu, a tak dobre vedel, koho mala práve na návšteve. Raninec prišiel k Štefke a na jej prekvapenie vyzval Imra, aby šiel s nimi ku partizánom. Imro s nimi odchádza.Autor nás zavedie do (fiktívnej) dediny Okoličné počas druhej svetovej vojny, do ktorej sa vazalský „slovenský štát“ zapojil na strane fašistického Nemecka. Dedinčania však vojnu pocítili len prostredníctvom vojakov, ktorý museli narukovať na východný front.

Priamo sa ich ešte nedotkla Režim kolaborujúci s nacistami tu nemá silné pozície („ A čo sa vlády týka, čo vám mám povedať, tá mi smrdí najväčšmi, lebo mne dosial každá vláda smrdela a smrdí“ hovorí cerovský sedliak). Pod vplyvom správ z frontu rastie neistota, obavy, ale aj protirežimské nálady, partizánke hnutie. Autor sa prihovára čitateľovi, oslovuje ho „láskavý čitateľ“ , zhovára sa s ním. :„Láskavý čitateľ, ak máš pri sebe jablko, smelo doň zahryzni, ak nemáš, dívaj sa cez prsty! Alebo chytaj! Práve som ti jedno hodil, neviem však, či si ho ulapil. Ak áno, nuž jedz! Dobrú chuť, kamarát! A nie že budeš o mne klebetiť!“„Dosť? Ak chceš môžeš písať na okraj. Aha koľko miesta som ti nechal. Táto stopäťdesiata strana bude aj tvoja. Napíš, priateľu, napíš! Napíš čo ti chýba, napíš všetko, čo ti leží na srdci! Veď o to nám ide. Ja budem medzitým pokračovať. „Často ma zaujalo tvrdé, drsné dedinské správanie napr. medzi manželmi: „Ježišmária, chlapi, veď máte pankhartov, preboha, veď máte pankhartov! Kto sa vám bude o nich starať?-Nevrieskaj - zahriakol ju kováč - Nevrieskaj lebo ti tresnem po papuli!“