Autor: William SaroyanWillam Saroyan sa narodil v roku 1908 v Amerike, no pôvodom bol Armén. Nosil v sebe kus Orientu, kus jeho krehkého, poetického a úsmevného pohľadu na človeka i prírodu.V jeho hrách, románoch a poviedkach vystupujú zväčša ľudia chudobní, deklasovaní, niekedy dokonca až z dna spoločnosti. Neskrýva ich ťažkosti, problémy ani ich každodenný zápas o život. Jeho hrdinovia klesli v spoločnosti preto tak hlboko, lebo si dovolili vzdorovať nátlaku modernej civilizácie. Nie, nepovstali proti nej, len ju neprijali za svoju.

Na jednej strane sú chudobní, na strane druhej bohatí. Sú vlastne bohatí ze cenu chudoby.Tu niekde treba hladať Saroyanovu svojskosť a veľkosť. Vo svete, ktorý je neobyčajne vážny a drsný, v literatúre , ktorá je rovnako, ba často ešte väčšmi vážna a drsná, prináša čitateľovi humor a poéziu.Názov diela: Granátovníky (zo zbierky poviedok Zbohom láska moja)Literárny druh: EpikaÚtvar: PoviedkaNámet: Obrábanie pôdy a predanie granátových jabĺčok.Hlavná myšlienka: Nie vždy sa všetko vypláca.Hlavné postavy: Strýko Melik a jeho synovec.Vedľajšie postavy: Ryan, Diego, D´AgostinoCharakteristika hlavnej postavy: Strýko Melik bol farmár. Bol veľmi zlý farmár. Nevedel si nič naplánovať, konal rýchlo a nepremyslene. Vôbec nešetril, kedže bol bohatý, utratil čo mohol. Míňal za pôdu, za pracovníkov a za sadenice. Mal strašne veľkú predstavivosť. Všetko videl ružovo a nepripúšťal si žiaden problém.

Stručný obsah: Strýko Melik kúpil šesťtoosemdesiat akrov pôdy. Chcel na nej vypestovať krásnu záhradu. Problém bol v tom, že pôda bola púšťová. Púšťová a vyprahnutá. Strýko Melik sa ale nevzdával. Veril, že to dokáže a splní si svoj veľký sen. Na obrobenie pôdy najal robotníkov a kúpil traktor. Mal jednu výhodu. Bol bohatý a mohol si to dovoliť. Vysadil rôzne ovocné stromy od marhúľ cez figovníky až po granátovníky. Keďže v pôde nebola žiadna voda, musel stále zavlažovať. Ovocným stromom sa stále nedarilo. Až na granátovníky. O život statočne bojovali dlhé tri roky. Po štyroch rokoch sa objavili kvety. V tom roku sa strýkovi urodili aj prvé, malé, granátové jabĺčka. Za rok sa urodilo asi dvesto granátových jabĺčok. Strýko Melik ich spolu so synovcom balili do pekných debničiek a predávali obchodníkom v meste. Nikto ich však nechcel kupovať, lebo také ovocie nepoznali. Strýkovi už začali dochádzať peniaze, a tak musel pôdu vrátiť jej majiteľovi. Napokon odišiel do mesta, a keď sa na to miesto prišiel pozrieť aj so synovcom o tri roky, vyzeralo, okrem malých vyschnutých granátovníkov úplne rovnako, ako keď tam prišli po prvý raz.