V tom čase prechádzal stavmi depresie, počudovania a strachu – bál sa článkov. Margaréta sa oňho bála, povedala mu, nech odcestuje k Čiernemu moru. Vybrala peniaze, mala ich uschovať. Majster podpálil svoj román, ale Margaréta z neho stihla trochu zachrániť. Nechcela odísť od svojho manžela zbabelo, tak sa iba rozlúčili. V noci Majstra premkol strach, odišiel z domu za mesto, kde ho zobral šofér na psychiatriu. Ivan chcel vedieť viac o jeho románe, ale Majster odišiel.14. Sláva kohútovi!Rimský zostal po predstavení vo svojej kancelárií sám a premkol ho strach. O polnoci za ním prišiel Varenucha, ale bol úplne zmenený, šíril sa okolo neho hnilobný zápach. Začal mu vysvetľovať, že Lichodejev bol iba v krčme, úplne sa opil a stváral blbosti. Dlho rozprával tento absurdný príbeh a Rimský mu prestal veriť. „Rimský mal už istotu, že všetko, čo mu administrátor, ktorý dokvitol presne o polnoci, všetko je lož! Varenucha nešiel do Puškina, ani Sťopa nebol v Puškine. Nejstvoval opitý telegrafista, nebolo rozbitých pohárov v hostinci, Sťopu nepoviazali povrazmi...- nič také nebolo.“(177) Rimský chcel potajomky stlačiť gombík, ale Varenucha si to všimol a vedel, že je prezradený. Rimský si všimol nahú ženu v rozklade, ako sa zvonka pokúša otvoriť okno. Už sa dostala dovnútra, keď zakikiríkal kohút a obaja mŕtvy odleteli preč.Rimský okamžite vybehol z budovy, stopol si taxík, na stanici si kúpil lístok na vlak a odišiel.15.

Sen Nikanora IvanovičaNikanora Ivanoviča odviezli do psychiatrickej liečebne. Tu sa ho pýtali na valuty a on ich presviedčal, že mu ich podstrčil Koroviov a že je určite diabol. Išli to preveriť, ale byt číslo päťdesiat bol nedotknutý a pečate boli neporušené. 16. PopravaNa Lebečnom vrchu sa konalo ukrižovanie troch odsúdených, medzi nimi bol aj Ješua Ha-Nocri. Bolo veľmi sparno a veľa ľudí odišlo. Lévi Matúš chcel zabiť Ješuu, aby toľko netrpel, ukradol nôž z pekárne a utekal na Lebečný vrch. Lenže už bolo neskoro, celé to trvalo štyri hodiny. Hodil nôž na zem a rúhal sa bohu. „Si hluchý! Keby si nebol hluchý, počul by si ma a hneď by si ho zabil! Hej, iný boh by to nedopustil, nikdy by nedopustil, aby takého človeka ako Ješua spaľovalo slnko na kríži. Mýlil som sa! Ty si Boh zla! Preklínam ťa, Boh lotrov, ich vodca a ochranca!“(204) Vtedy zacítil vánok na tvári a onedlho prišla búrka. Na Lebečnom vrchu vojaci dali ukrižovaným napiť a postupne ich zabili kopijou. Keď vojaci odišli, Lévi Matúš prišiel ku krížom, dal všetkých dolu a odišiel s Ješuovým telom. 17. Bláznivý deňVasilij Stepanovič Lastočkin, hlavný účtovník Varieté, musel čeliť davu, ktorý si chcel kúpiť lístky na Wolandove predstavenie, odpovedať milícií, kde je Lichodejev, Varenucha a Rimský, ktorí boli nezvestní.

Nakoniec dostal poverenie, aby zaniesol tržbu 21 711 rubľov na finančný odbor a zájsť na Komisiu pre estrády a kultúrno – zábavné podujatia zreferovať o včerajších udalostiach. Chcel si stopnúť taxík, ale taxikár sa najprv presvedčil, že neplatí desaťrubľovkou, lebo všetky sa mu zmenili na niečo iné. Nakoniec ho odviezol na finančný odbor, lenže tam Prochor Petrovič nebol schopný nič prijímať, lebo z neho ostal iba oblek, ktorý rozkazoval. Jeho sekretárka vysvetlila, že tam prišiel kocúr a zmenil ho. Prišla milícia a Lastočkin odišiel. V Mestskej estrádnej pobočke zase každú chvíľu zamestnanci zborovo spievali, lebo ich vedúci zavolal muža v pepitovom obleku, aby ich cvičil, napokon odišiel a oni aj tak spievali sami od seba. Všetkých ich zobrali do psychiatrickej liečebne. Lastočkin išiel do budovy finančného odboru, chcel odovzdať peniaze, ale oni sa zdráhali. Nakoniec Lastočkin otvoril balík s peniazmi a našiel tam valuty z jednotlivých štátov. Zistili, že to je jeden z Varieté a na mieste ho zatkli. 18. Neúspešní návštevníciMaximilián Andrejevič Poplavský, Berliozov strýko z Kyjeva, dostal od neho telegram. „Prave ma presla elektricka pri patriarchovych rybnikoch pohreb piatok o tretej popoludni prid berlioz“(223) Tento telegram ho vykoľajil, ale chcel využiť prílžitosť a nasťahovať sa do jeho bytu. Poplavský ostal sám v dome, prišiel kocúr a Koroviov a vyhodili z domu. Poplavský ostal vonku a pozoroval muža, ktorý išiel do bytu číslo päťdesiat. Bol to vedúci bufetu vo Varieté Andrej Fokič Sokov a chcel sa stretnúť s Wolandom, lebo celá jeho tržba sa zmenila na nastrihané papieriky.

Woland kritizoval kvalitu jeho potravín a spýtal sa ho, koľko má doma peňazí. Hlas z druhej izby to prezradil a taktiež, že vo februári zomrie na rakovinu pečene. Bufetár odišiel, dal si na hlavu klobúk, ktorý sa zmenil na kocúra a ten ho poškriabal na hlave. Rýchlo odišiel, utekal za doktorom na vyšetrenie, ale ten nič nezistil.19. MargarétaMargaréta Nikolajevna bola vydatá žena, mala všetko, čo chcela, ale šťastná nebola. Milovala Majstra. Išla za ním na druhý deň, ale nenašla ho doma a prepadla zúfalstvu. Nevedela, kde je, chcela vedieť, či žije alebo nie. Išla do Alexandrovského parku, kde uvidela sprievod a dozvedela sa od muža sediaceho vedľa nej, že pochovávajú Berlioza a niekto mu ukradol hlavu. Povedal jej to Azazelo. Poznal jej meno a povedal jej, že ju potrebuje na istú záležitosť. Musel ju prehovárať, ale postupne podvolila, ale len preto, že bude vedieť o Majstrovi niečo nové. Azazelo jej dal krém, ktorým sa mala o desiatej natrieť a potom čakať na telefonát. 20. Azazelov krémO desiatej sa Margaréta natrela krémom a omladla. Cítila sa ako dvadsaťročná, smiala sa a bola šťastná. Zbadala ju takto aj Nataša, Margaréta jej povedala, nech si zoberie, čo chce a napísala list svojmu manželovi. Zavolal jej Azazelo, zobrala metlu a odletela nahá z miesta, kde bola nešťastná. 21. LetMargaréta letela nahá ponad Moskvu, keď letela ponad DOMLIT, Dom literátov, spomenula si na Latunského a kladivom mu zdemolovala byt.

Nakoniec porozbíjala všetky okná v budove a letela ďalej. Po ceste ju dobehla omladená Nataša letiaca na bravovi. Brav bol ich sused Nikolaj Ivanovič, ktorému natrela plešinu a zmenil sa. Leteli spoločne až k vode, okúpali sa, Nataša išla naspäť do Moskvy a Margarétu privítali na brehu spievajúce žaby, rusalky a bosorky. Prišlo po nich lietajúce auto s čiernym havranom za volantom a odleteli do Moskvy.22. Pri sviecachAuto ju doviezlo na cintorín a odtiaľ išla s Azazelom do bytu číslo päťdesiat. Išli potme, byt sa jej zdal veľmi rozľahlý a stretli sa s Koroviovom v obleku. Predstavil ju Wolandovi, ktorý hral šach s Mosúrom. Rozprávali sa, povedal je, že bude hostiteľkou na Jarnom plese mesačného svitu. O polnoci sa všetci vychystali a išli.23. Veľký ples u satanášaNataša s Helou poumývali Margarétu v krvi a vonnom oleji, dali jej na krk ťažký medailón a na hlavu briliantovú korunu. Prišiel po ňu Koroviov a Mosúr, vzali ju do dvorany, kde mala vítať hostí. Po polnoci prišli mnohí, ktorí boli už po smrti. Ona všetkých vítala a Koroviov jej pritom hovoril komentáre. Pri posledných hosťoch už bola veľmi unavená a Koroviov s Mosúrom ju odviedli k pódiu, kde vystúpil Woland, Abadonna a Azazelo. Prvú ukázali Berliozovu hlavu, potom Woland privítal baróna Maigela, ktorý sa mu vtieral a chcel mu ukázať Moskvu. Abadonna zložil okuliare, Azazelo vystrelil a on padol mŕtvy na zem. Koroviov nabral z jeho krvi a dal napiť Margaréte.

Zdalo sa jej, že hostia sa menia na prach, bolo cítiť hnilobu a nakoniec sa ocitla vo Wolandovej spálni. 24. Privolanie MajstraKeď sa ples skončil, konala sa u Wolanda večera. Nakoniec chcela Margaréta odísť, bolo jej ťažko, lebo jej nikto nič nesplnil, ale nakoniec sa Woland ohlásil. „Skúšali sme vás, nikdy o nič neproste! Nikdy, počujete, a najmä od tých, čo sú silnejší ako vy. Sami vám všetko ponúknu a sami vám všetko dajú.“(317) Spýtal sa je, čo si žiada. Ona poprosila o privolanie Majstra. Musela ho však dlho presviedčať, že je to realita, lebo si myslel, že má halucinácie. Dal mu naspäť jeho byt a vyhodil z neho Alojza Mogaryča, ktorý sa tam nasťahoval. Dali mu naspäť jeho román o Pontskom Pilátovi, legitimáciu a zlatú podkovičku ako dar. Margaréta prepustila Natašu, Ivana Nikolajeviča premenili naspäť a dali mu potvrdenie, že bol na plese u satanáša. Prišiel aj Varenucha, ktorý nechcel byť upírom. Všetkých prepustili a Majster s Margarétou nastúpili do auta. Rozlúčili sa, Majster išiel hneď doma spať a Margaréta si čítala jeho román. 25. Ako sa miestodržiteľ pokúšal zachrániť Judáša z KiriatuV Jeruzaleme zúrila búrka a miestodržiteľ bol sám vo svojom paláci. Prišiel za ním Afránius, pýtal sa ho na priebeh popravy. Presvedčil sa, že Ješua Ha-Nocri bol naozaj mŕtvy a nakoniec mu prikázal, nech sleduje Judáša z Kiriatu. On za peniaze ubytoval Ješuu u neho doma a miestodržiteľ vedel, že dnes v noci umrie.

Prikázal Afrániusovi, nech ho sleduje a donesie mu správu o pohrebe. 26. PohrebJudáš z Kiriatu išiel na slávnostnú večeru, ale stretol Nisu a chcel s ňou byť sám. Dohodli sa na stretnutí pri jaskyni, lenže každý mal ísť sám, aby neboli nápadní. Judáša pri olivovom lise napadli a zabili, zobrali mu peniaze. Tie hodili ku Kaifášovmu palácu. Afránius prišiel za miestodržiteľom, povedal mu, že jeho vojaci neuchránili Judáša. Nakoniec priviedol Léviho Matúša. Pilát chcel vidieť jeho pergameny, Lévi sa vyhrážal, že zabije Judáša, lenže Pilát sa priznal, že to on ho zabil. Lévi Matúš odišiel a Pilát ležal spolu so psom Bangom.27. Skaza bytu číslo päťdesiatVyšetrovacie oddelenie vypočúvalo mnoho ľudí. Našli Rimského, ktorý bol v Leningrade, dostali telegram od Lichodejeva, prepustili mnoho ľudí zo Stravinského kliniky. Od Ivana Bezdomovca sa dozvedeli mnoho faktov, od Lichodejeva, že ho Woland zhypnotizoval. Zadržali aj Varenuchu, ktorý prišiel po dvoch dňoch domov. Zozbierali mnoho materiálu proti Wolandovi a jeho skupine, ale nemohli ich zastihnúť v ich byte.

Jedného dňa však usporiadali akciu, vtrhli do bytu číslo päťdesiat a strieľali na Mosúra, ktorý mal v ruke varič. Netrafili ho a nakoniec skočil na luster a spolu s Wolandom, Koroviovom, Azazelom a Helou vyskočili z okna a podpálili byt. 28. Posledné dobrodružstvá Koroviova a MosúraKoroviov s Mosúrom vošli do luxusného obchodu, kde ich nechceli pustiť. Mosúr zjedol tri pomaranče, začala sa po nich zháňať milícia a všetko to tam podpálili. Prišli ku Gribojedovi, kde ich tiež nechceli pustiť, ale Archibald Archibaldovič ich spoznal a prikázal Sofii Pavlovne, aby ich pustila. Archibald prikázal, nech im prinesú najlepšie jedlá. Keď po nich znovu prišla milícia, oni zmizli a vznikol požiar. Archibald Archibaldovič odišiel tiež s dvoma kusmi jeseteriny pod pazuchou. 29. Osud Majstra a Margaréty je spečatenýWoland sedel s Azazelom, keď k nim prišiel Lévi Matúš. Bol odmeraný, ale Woland mu povedal, že je potrebné dobro aj zlo.

„Hovoríš, akoby si neuznával tiene ani zlo. Nechcel by si sa láskavo zamyslieť nad otázkou, čo by robilo tvoje dobro, keby nejstvovalo zlo, ako by to vyzeralo na zemi, keby zmizli tiene? Veď každý predmet a každý človek má svoj tieň.“(402) Lévi Matúš povedal, že ho jeho pán posiela, aby Majster a Margaréta mohli ísť za ním. Prečítal si totiž Majstrov román. Odišiel a Woland poslal Azazela, nech všetko zariadi. Potom prišli Koroviov a Mosúr, Woland ich prepustil zo svojej služby a oni odišli. Rozpútala sa búrka a Woland splynul s tmou. 30. Je čas! Je čas!Za Majstrom a Margarétou prišiel v tom čase Azazelo a ponúkol im víno ako dar od Wolanda. Vypili ho, lenže bolo otrávené. Margaréte sa vrátili jej niekdajšie črty, Azazelo im potom znovu nakvapkal vína do úst a oni ožili. Pochopili, čo sa stalo a nakoniec sa pustili na cestu. Majster sa ešte chcel ísť rozlúčiť s Ivanom na kliniku. 31. Na Vrabčích vŕškochBúrka sa prehnala a na vŕšku stál Woland, Koroviov a Mosúr Prišiel za nimi Azazelo spolu s Majstrom a Margarétou, mali sa rozolúčiť s Moskvou a aj s nimi. Všetci odišli.32. Odpustenie a večné útočiskoVšetci spolu leteli, všetci zmenili podobu a zastali až pri paláci miestordržiteľa. Woland povedal Majstrovi, že miestodržiteľ stále nemá pri splne pokoja a nenávidí svoju nesmrteľnosť.

Majster mu zakričal, že je slobodný a miestodržiteľ odišiel spolu so svojím psom. Woland povedal Margaréte: „Margaréta Nikolajevna, nepochybujem, že ste sa usilovali pripraviť pre Majstra tú najlepšiu budúcnosť, ale to, čo vám navrhujem ja a čo pre vás žiada Ješua, je neporovnateľne lepšie!“(427) Tak ich tam nechali a našli tu pokoj. Majster sa cítil byť slobodný, keď oslobodil Pontského Piláta.EpilógV Moskve sa snažili vyriešiť tento prípad, zatkli mnohých mužov s podobnými menami ako Woland a Koroviov, kocúr jednej panej mal smolu, lebo si mysleli, že je to Mosúr. Ivan Bezdomovec stále sníval o Majstrovi a Margaréte, keď bol spln a pýtal sa, či je to koniec príbehu. Dosvedčili mu to a do najbližšieho splnu bol pokojný.Michail Bulgakov: Majster a Margaréta, Petit Press, Bratislava, 2005, 448 strán