Woland – profesor čiernej mágie, v skutočnosti diabol, mal pomocníkovKoroviov – asistent a tlmočník Wolanda, nosil pepitový oblek a prasknutý cvikerMosúr – kocúr, ktorý sa choval ako človek a stále stváral hlúpostiAzazelo – plecnatý chlap s ohnivočervenými vlasmi a kolozubomHela – pomocníčka, starala sa o domácnosťMajster – spisovateľ, ktorý sa dostal do psychiatrickej liečebne a znovu našiel pokojMargaréta – bola zamilovaná do Majstra, kvôli nemu pomáhala diabloviMichail Alexandrovič Berlioz – šéfredaktor literárneho mesačníka a predseda výboru jedného z najväčších literárnych zväzov – MASSOLITUIvan Nikolajevič Ponyrev – básnik s prezývkou BezdomovecSťopa Bogdanovič Lichodejev – riaditeľ VarietéNikanor Ivanovič Bosý – predseda bytového družstva Grigorij Danilovič Rimský – finančný riaditeľ VarietéIvan Savelievič Varenucha – administrátor Varieté1.

Nikdy sa nedávajte do reči s cudzím človekomV jeden podvečer bol Berlioz a Ivanom pri Patriarchových rybníkoch. Na vedľajšej lavičke si sadol cudzinec, ktorého zaujala ich debata, tak si k nim prisadol a spýtal sa ich, či veria v Ježiša. Boli ateisti a to ho nadchlo. Bavili sa spolu, len tak medzi rečou im povedal, akou smrťou zomrú. „Ale stávajú sa aj horšie veci: človek sa práve chystá do Kislovodska, takto naoko je to maličkosť, ale ani to sa mu nepodarí uskutočniť, lebo sa zrazu len pošmykne a spadne pod električku! Vari by ste mohli povedať, že si to sám niekto zariadil? Nebolo by správnejšie myslieť si, že jeho kroky viedol ktosi iný?“(15) Berlioz ani Ivan mu neverili, začal sa im zdať podozrivý, cudzinec si to všimol a ukázal im doklady. Bol to odborník na čiernu mágiu.2.Pontský PilátMiestodržiteľ Judska – Pontský Pilát sa stretol s Ješuom Ha-Nocrim, ktorý bol obžalovaný za vzburu. Ješua bol pútnikom a hovoril, že sa zrúti chrám starej viery a vznikne nový chrám pravdy. Po jeho ceste sa k nemu pridal Lévi Matúš.Pilát ho odsúdila v ten deň sa chystala poprava troch lotrov: Dismasa, Gestasa, Bar-Rabbana a ešte Ješua Ha-Nocriho. Na počesť veľkonočných sviatkov sa rozhodlo Synedrium oslobodiť Bar-Rabbana. Pilát začal obraňovať Ješuu, ale Kaifáš trval na Bar-Rabbanovi. „Ha-Nocri odchádzal navždy a miestodržiteľove strašné, neznesiteľné bolesti nemá kto zmierniť, niet proti nim lieku, iba smrť.

Ale teraz iná myšlienka ohromila Piláta. Tá istá nepochopiteľná clivota, čo sa ho zmocnila už pri fontáne, prenikla znova celou jeho bytosťou. Hneď sa usiloval vysvetliť si ju a vysvetlenie bolo čudné: mal neurčité tušenie, že čosi nedopovedal odsúdenému a možno čosi nedopočul do konca.“(38) 3. Siedmy dôkazBerlioz spolu s Ivanom stále sedeli na lavičke, obidvom sa im prisnil sen o Pilátovi. Cudzinec sa ich spýtal, či veria v diabla, oni neverili a presviedčal ich, že áno. Berlioz si uvedomil, že ten chlap je blázon, tak nenápadne odišiel zavolať na políciu. Ale splnila sa predpoveď cudzinca, lebo sa mu šmyklo zábradlie a spadol pod električku. Jeho hlava sa odkotúľala. 4. NaháňačkaAko počul Ivan, že sa stalo nešťastie, utekal sa pozrieť, čo sa stalo. „K slovu Anuška sa pripojili slová slnečnicový olej a potom Pontský Pilát. Piláta básnik odvrhol a spájal ohnivká reťaze, počnúc slovom Anuška. Ohnivká sa spájali veľmi rýchlo a hneď ho doviedli k šialenému profesorovi.“(54) Zistil, že sa splnilo to, čo povedal cudzinec, tak ho išiel hľadať. Ale on sa k nemu nepriznával, nehovoril už po rusky a chlapík v pepitovom obleku ho obraňoval. Ivan nastúpil do električky, kde ho upútal kocúr, ktorého nechceli pustiť dnu. Začal naháňať cudzinca s pepitovým občanom, ale nevedel ich chytiť. Preblesklo mu mysľou, že budú v byte 13, zobral si odtiaľ sviečku a papierovú ikonu. Preplával cez rieku, keď sa vrátil k svojim veciam, neboli tam, tak išiel po Moskve len v spodkoch, so sviecou, ikonou a škatuľkou zápaliek. Všetko ostatné chýbalo. Takto išiel ku Gribojedovi po pomoc.5.

Čo sa stalo u GribojedovaStarý dom volajúci sa U Gribojedova bol majetkom MASSOLITU. Konala sa tu schôdza a všetci čakali na Berlioza. Lenže ten bol v tom čase v márnici. Prišiel za ním jeho zástupca Želdybin, ktorý bol ešte predtým zapečatiť byt. O dvanástej prestali u Gribojedova čakať a zišli dole do reštaurácie a pustili sa do tanca. Okolo štvrtej prišiel Ivan. „Bol bosý, v roztrhanej belavej košeli, na ktorej mal špendlíkom pripnutú papierovú ikonu s neznámym svätcom, a v pásikavých bielych spodkoch. V ruke niesol zapálenú svadobnú sviecu. Na pravom líci mal čerstvý škrabanec.“(70) Pustil sa do vysvetľovania, nabádal druhých, aby hľadali cudzinca, ale oni ho zviazali a odviezli na psychiatriu. 6. Schizofrénia, ako už bolo povedanéRiuchin odviezol Ivana do psychiatrickej liečebne a nechal doktora Stravinského, nech sa pýta Ivana. Ten mu vysvetlil situáciu, dokonca ho nechal doktor zatelefonovať na milíciu. Ale dobre vedel, že tým nič nezíska a mal pravdu. Ivan sa podvolil a poslal ho na izbu. Riuchin sa vrátil ku Gribojedovi.7.Prekliaty bytSťopa Lichodejev býval v byte číslo päťdesiat spolu s nebohým Berliozom, ktorý mal zlú povesť. Postupne z neho mizli podnájomníci a nikto o nich už nepočul. Sťopa sa zobudil, lebo si večer predtým vypil a zbadal vedľa neho muža v čiernom obleku. Bol to Woland – profesor čiernej mágie. Pripomenul mu, že spolu podpísali zmluvu na sedem predstavení, ale Sťopa si nič nepamätal.

Zavolal Rimskému do Varieté a overil si to. Ako sa vrátil do izby, bol tu aj muž v pepitovom obleku s cvikrom a kocúr, ktorý jedol nasolený hríbik. Pripojil sa k nim aj plecnatý chlap s kolozubom. Začali sa spolu s Wolandom rozprávať. Kocúr naľakal Sťopu, ten stratil vedomie, buchol si hlavu o zárubňu a o chvíľu sa prebudil – bol na Jalte.8. Súboj profesora s básnikomRáno sa Ivan prebudil v nemocnici, sestrička sa oňho postarala a odišiel na vyšetrenie. Merali mu pulz, tlak, klopkali mu po kolene a pýtali sa na jeho príbuzných a ich choroby. Vrátil sa na izbu a prišiel za ním doktor Stravinský. Dával mu otázky a Ivan musel znovu vyrozprávať príbeh o cudzincovi. Doktor ho presvedčil, že lepšie bude preňho zostať v nemocnici a Ivan sa podvolil. Ale vypýtal si papier a pero, aby mohol napísať na milíciu. Doktor Stravinský sa rozlúčil a odišiel.9. Koroviove fígleNikanor Ivanovič, predseda bytového družstva na Sadovej ulici 302, kde býval aj nebohý Berlioz, musel zabezpečiť jeho byt. V byte číslo päťdesiat našiel za stolom sedieť muža v pepitovom obleku menom Koroviov. Ten mu povedal, že Sťopa Lichodejev dovolil Wolandovi bývať v jeho byte, Nikanor si to preveril a sedelo to. Koroviov mu dal nakoniec voľné lístky a štyristo rubľov navyše ako úplatok.

Nikanor ich nechcel prijať, ale peniaze mu sami skočili do tašky a on sa ocitol na chodbe. Koroviov zatelefonoval na milíciu v mene Timofeja Kvasova, že Nikanor prechováva valuty. Zanedlho milícia prišla do jeho bytu a na záchode našla peniaze, ktoré sa zmenili na doláre a zatkli ho.10. Správa z JaltyVo Varieté sa nachádzali Rimský a Varenucha a pripravovali predstavenie. Chceli hovoriť s Lichodejevom, ale nemohli sa mu dovolať domov. Zrazu prišla poštárka s telegramom z Jalty, ktorý napísal Lichodejev. Onedlho prišli ďalšie telegramy od neho, v ktorých ich prosil o dokázanie jeho totožnosti. Rimský napísal telegram a rozkázal Varenuchovi, aby ho išiel poslať. Posledný raz skúsili zavolať Lichodejevovi domov a zodvihol to Koroviov. Povedal im, že Lichodejev odišiel von za mesto. Varenucha prišiel s teóriou, že odišiel do krčmy, ale znovu prišiel telegram z Jalty. Rimský poslal Varenuchu, nech ide na poštu, lenže pred cestou mu niekto zavolal, nech nikam nejde. Cestou ho zbil kocúr a muž s ohnivo červenými vlasmi, zobrali telegram a odvliekli ho do Lichodejevho bytu, kde ho pobozkala nahá mladá žena s fosforeskujúcimi očami.11. Ivanovo rozdvojenieIvan sedel v izbe na posteli, plakal a snažil sa napísať niečo rozumné, ale nedarilo sa mu to.

Prišla za ním ošetrovateľka, niečo mu pichla a on sa cítil omnoho lepšie. Uvedomil si, že sa nemusí kvôli tomu všetkému rozrušovať, lebo s Berliozom nemal dobrý vzťah a už mu to celé nepripadalo také divné. Bol v ňom rozpor, ale nakoniec zaspal a ešte predtým videl, ako na balkón prišiel muž.12. Čierna mágia a jej odhalenieVo Varieté sa konal cirkus. Hosťami bol profesor čiernej mágie Woland, jeho asistent Koroviov alias Fagot a kocúr Mosúr. Po prestávke vstúpil na scénu konferencier Žorž Bengálsky a predstavil ich. Prvé predviedli triky s kartami, ktoré sa nakoniec zmenili na peniaze. Nechali vybuchnúť balíček peniazov, ktoré potom diváci zbierali zo zeme. Podľa rozkazu obecenstva prikázal Mosúrovi, nech odtrhne Žoržovi hlavu. Skočil mu na hruď a dvomi šklbnutiami mu ju odtrhol. Žorž začal prosiť, nech mu ju dajú naspäť a Koroviov zavolal záchranku. Nasledoval módny salón pre ženy, v ktorom rozdávali oblečenie, voňavky a doplnky. Nastala davová psychóza a ženy sa bili a posledné veci. Kocúr zahlásil koniec a všetci traja zmizli.13.

Príchod hrdinuK Ivanovi prišiel na izbu neznámy hosť a pustili sa do reči. „Ivan sám nevedel prečo, ale pocítil k neznámemu dôveru a porozprával mu, čo sa stalo včera pri Patriarchových rybníkoch – spočiatku zajakavo a nesmelo, ale potom už plynulo. A tajomný zlodej kľúčov bol naozaj vďačný poslucháč! Nepokladal Ivana za blázna a dychtivo počúval jeho rozprávanie.“(153) Opísal mu všetko, čo sa stalo a nakoniec mu neznámy povedal, že sa stretol s diablom. Nakoniec sa on sám pustil do rozprávania svojho príbehu. Volal sa Majster. Vyhral stotisíc a presťahoval sa do dvoch izieb v suteréne a začal písať román o Pontskom Pilátovi. Raz na ulici stretol ženu a prenikavo žltými kvetmi. „-Páčia sa vám moje kvety? -Nie. Pozrela na mňa s údivom a ja som si zrazu a celkom nečakane uvedomil, že celý život som ľúbil práve túto ženu!“(159) Volala sa Margaréta, bola vydatá, ale aj tak sa spolu stretávali. Čítala si jeho román a povedala mu, že by ho mal vydať. Išiel za redaktorom, ale ten vyhlásil, že to závisí od kritikov Latunského, Arimana a Lavroviča. Nasledujúce dni boli v novinách kritiky na jeho dielo. Jedného dňa k nemu prišiel muž menom Alojz a spriatelili sa. Bol múdry, vždy mu poradil a povedal mu, prečo jeho román neuspel.