Prišlo mi na um, že práve v tento čas i moje zeme v Turci sa prebúdzajú pod čerieslom.Zahorel som nečakane preukrutnou láskou k nim a zdalo sa mi, že niet krajšej roboty od sedliackej.“ Vlastníctvo pôdy a gazdovstva je jedným z faktorov , ktorý ovplyvňuje dej a mení názory ľudí na Petra.Nie je viac pre nich tulákom, ale seberovným človekom:„Vy máte gazdovstvo? , čuduje so jeden , druhý i tretí. Pravdaže mám, ako hociktorý z vás. Sledoval som , ako sa po týchto slovách menil výzor ich tvárí. Hneď sa otvorenejšie a prívetivejšie dali so mnou do shovárky, keď som sa im predstavil ako gazda a keď mohli neveriť tým táračkám o tuláctve. Teraz so len zreteľne pochopil, o čo je menejcennejšia tulácka duša od duše sedliackej.“ Vlastníctvo majetku tvorí kontrast medzi bohatým Zápotočným a Petrom - popolvárom, tulákom. Celý príbeh sa nesie v znamení troch mýtov - mýtus života, prírody, lásky. Tieto tri „elementy“ sa v tomto diele navzájom prelínajú a súvisia spolu.
Snáď najdôležitejším reprezentantom prírody, čo sa týka dejotvornej funkcie, sú kone. Kôň sa stáva postavou, priateľom,takmer ľudskou bytosťou, schopnou rozlíšiť dobré od zlého („Môj mal zdvihnutú prednú nohu , a keď ma zočil , pozrel na mňa takým pohľadom, ako by sa mu premenil na ľudský. Bol prosebný i smutný, i akúsi radosť prezradzoval nad tým ,že som prišiel“). Kôň fyzicky zasiahol najmä dve postavy - Magdalénku a Jana Zápotockého. A práve tu sa prejavuje schopnosť rozlíšiť dobré od zlého, práve fyzické strety s koňmi sú hlavné zlomové body majúce veľký vplyv na dej Troch gaštanových koní. Na začiatku novely, keď sa Peter a Magdaléna majú stretnúť, sa kone v stajni splašia a zrazia Magdalénku(„Šlo o Magdalénu.Ležala pod koňmi a hlavu mala spadnutú práve pod kopytom môjho koňa. Dobrák, opatrne držal nohu nad jej tvárou a neopovážil sa ju spustiť.Keby mi nebola Magdalénka prednejšia ,najradšej by som ho bol objal okolo krku a pritisol si jeho mocnú šiju na prsia z vďačnosti,že nerozmliaždil túto krásu “).Kôň neublíži nevinnej hrdinke, snaží sa ju nezraniť. Je to aj dôležitý zlomový bod, pretože Peter sa s ňou nestihol porozprávať osamote o ich citoch. Keď ju donesie do domu , Jano sa už chystá popýtať ju o ruku. V ďalšom fyzickom strete s koňom Magdalénka potratí Janovo dieťa. Môžeme to chápať ako „zmytie“ hanby zo znásilnenia a „zničenie“ plodu nechcenej lásky : „Najhoršie je vari s tými koňmi.. Bola v šiestom mesiaci , keď jej jeden tiež ublížil.Ostala ležať v búranici a dieťa prišlo predčasne.“ Kôň zabije Jana a umožní tak Petrovi, aby si mohol zobrať Magdalénu za ženu, keďže už viac nie je manželkou Zápotočného, zároveň zbavuje Magdalénku trápenia :„Kôň sa vytrhol Magdaléne a zahodil sa prednými nohami ako do skoku.