Zápotočný sa mu už nestačil uhnúť a srazený kopytami zvieraťa padol na zem.“ Nadobudneme tak pocit, že kone sú nástrojmi spravodlivosti a osudu, trestajúcimi zlo a napomáhajúcimi dobru či láske. Kôň celý príbeh pomáha Petrovi. Okrem situácií, ktoré sme už spomenuli, je kôň aj akousi vzpruhou pre smutného Petra : „Aký som tvrdý chlap , tak tvrdo som sa rozplakal a vbil som do každého prsta po slze. Blížil sa k nám záprah s vrecami zemiakov na sadenie , okolo ktorého veselo poskakovalo žriebätko.Zahľdel som sa na túto jeho veselosť a uvedomil som si , o koľko dal Boh jemu menej ako mne , a predsa je samá radosť. A zachcelo sa i mne prežívať radosť toho zvieratka.Také sú predivné veci, ktorými nás Boh na ceste podopiera.“
Príroda na seba „preberá“ rolu ochrancu v intímnych chvíľach - „ Tento vrch patrí len nám a on nás chráni od všetkého zlého“ , príroda akoby cítila , čo sa vôkol nej deje , prispôsobuje sa, odráža pocity hrdinov, v tomto prípade pocity Petra a Magdalény.
v úplnom závere novely, keď si Peter berie Magdalénku do ich nového domova a je nesmierne šťastný , príroda to „cíti“ : „Ako som už hovoril , šli sme v noci.Tma tejto noci bola presýtená tuhou jarnou vlahou. Zem pod kopytami našich troch gaštanových koní sa parila a kyprela. Oblaky visely na hviezdach a prisávaly sa k nebu ako decko k prsníku matere. Hory voňaly čečinou , lebo sú tam samé čečinové , a zdaly sa zdvihnuté vysoko proti obzoru.Preniknutý zázrakom tejto tichej noci a tejto našej cesty , naraz som pochopil , prečo je všetko okolo nás také krásne , len čo sme osameli.“ Pri čítaní diela nadobudneme dojem , že príroda je niečím nadpozemským, niečím čo koná v súlade s osudom: „Vždy hovorím, že udalosti v živote súvisia ako ohnivká na reťazi.Keď som si pripadal už takým biednym a nemožným , že mi už ťažšie nemohlo ani byť, tu naraz môj kôň zjastril ušima. I Gregušov kôň zdúpnel a oba naraz zastali. My sme ho ani nezbadali , ale vtom popred nás prebehol srnec. Bolo to také nečakané , že sa nám kone splašili.Najprv vyskočil Jožkov a dal sa ako šialený do behu.Za ním sa rozutekal aj môj. “
Celé dielo sa nesie aj v znamení lásky. Láska k Magdalénke je pre Petra všetkým - zmyslom, vierou : „Magdalénka patrila do môjho života , lebo môj život bez nej bol daromný a pustý.