Magdaléna bola jedinou nepoškvrnenou silou tu na zemi, v ktorú som veril, ako som veril v nepoškvrnenú silu Boha na nebi .Preto musela byť mojou a preto som si ju vybral medzi všetkými ženami.“ Magdaléna a Petrova láska k nej je pre neho zdrojom odvahy(„V tej chvíli súčasne zacítil som , ako sa vlieva do mňa sila, a keby bolo treba, nebál by som sa postaviť proti celému svetu pre Magdalénu.“), učí ho trpezlivosti(„To znamenalo , že ešte celý deň budem musieť tráviť , kým ju uvidím .Ale neľakám sa toho, lebo moja láska trpezlivá je , moja láska obetivá je, moja láska všetko znáša, vytrvalo verí a v nádejí čaká.“), zbavuje ho hnevu a myšlienok zabiť Jana („Musel som sa zdržiavať , aby som sa nehodil na neho od chrbta a nepridusil ho na zem.Keby mi nebol vtedy vyvstal v mysli obraz Magdalény, bol by som ho omráčil proti svojej vôli.Ale jej podoba, jasná a čistá a krásna, stala sa medzi nás a zabránila nešťastiu.“), považuje ju za neoddeliteľnú súčasť svojej existencie, svojho bytia a osobnosti(„Za nič na svete sa jej nevzdám, lebo patrí iba mne , ako mi patrí môj zrak, alebo môj dych, alebo moja krv na ktoré nemá nik iný práva.“).Láska Petra formuje, mení k lepšiemu na rozdiel od Jana, kde prerastá do nevraživosti a týrania. Peter je „presiaknutý“ láskou, nevie a nechce sa vymaniť z jej vplyvu.Je to vyššia moc, ktorá ho robí milujúcim, cítiacim tvorom, skutočným človekom. Žiadna prekážka Petra neodradí a práve láska mu pomáha prekonať všetko a všetkých. Po sľube , ktorý si dali v hore, Peter musí vystavať dom a pole, kde by mohli s Magdalénkou žiť. Peter vie, že keď chce získať Magdalénku, musí splniť sľub a nezlomne za svojim cieľom kráča.Láska ho motivuje a aj napriek kríze v hospodárstve sa nevzdáva a konečne kúpi dom aj pole. V samotnom závere diela Peter prosí Boha , aby ich láska ostala neporušená a svätá: „A nič už viacej nežiadam, len aby to ostalo medzi nami tak navždy.Nech to , čo nás spojilo, ostane neporušené a sväté.“ Celkovo teda môžeme povedať, že láska je akýmsi „neviditeľným“ povrázkom, ktorý sa ťahá celým príbehom, ovplyvňuje, zamotáva, spája všetky postavy a tým nám ukazuje, jeho neuveriteľnú silu.
Nemenej dôležitým symbolom v diele je aj samotný život. Peter v diele zažíva sklamania, smútok, hnev.Nikdy však nemyslí na samovraždu, a ak, tak iba preto aby dal najavo, že smrť je proti jeho svetonázoru , morálke, viere. Chce žiť, kým žije Magdalénka: „Hádam sa obával, že sa pripravujem na samovraždu.Poslal ma preč a ja som ho poslúchol, aby som ho zbavil starostí o môj život.Nevysvetľoval som mu ,že sa mi nechce umrieť, kým žije moja Magdalénka.“ Ani keď ide o Zápotočného , s ktorým má mnoho konfliktov, Peter nezabije svojho nepriateľa v súboji o Magdalénu, nezabije ho ani vtedy, keď Jano ponížil znásilnením jeho milú : „Hneď mi blyslo v hlave, že i mne stačilo trochu lepšie vtlačiť prsty do jeho pažeráka a bol by som zbavil Magdalénu utrpenia a poníženia .Lenže neľutoval som, že som ho nechal žiť.Čo by som z toho mal, keby som usmrtil človeka a sám sa stal vrahom? Nebolo to primerané mojej povahe , lebo viem, že cesty božie sú inakšie , a ja som chcel kráčať po cestách božích.“ Na viacerých miestach v diele badáme autorkino, Petrovo vierovyznanie, ktoré v zmysle kresťanských tradícií je úplne za život ako taký. V tomto duchu uvažuje Peter, keď Magdaléna bojuje po nehode na oráčine svoj život.