Je to psychologický román napísaný vo forme denníka. Román má tri dejové línie. Základnou dejovou líniou je obdobie krátko po vojne ("Zima je. Mnoho rečí o zimnej olympiáde. Lyžiari na ňu trénujú na slabom snehu. Možno nejakí lyžiari boli aj v Tichej doline. Raz sme tam boli cez Vianoce iba štyria. Doubek, jeho žena, Milan a ja."). V tomto čase píše hlavná hrdinka Eva Klaasová svoj denník, v ktorom spomína na svoju prvú lásku - partizána Milana Kališa, na snúbenca Zoltána Ballu a na svojho terajšieho muža Jozefa Solana.
Názov románu "Sklený vrch" je podmienený rozprávkou, ktorú Eme rozprával kedysi Milan a ktorú ona hovorila svojmu mužovi. Sklený vrch však znamená snahu človeka prekonať prekážky a dostať sa k cieľu.
HLAVNÉ POSTAVY: Ema Klasová - je morálne čistá ,milujúca no aj nerozhodná. Jej otec spolupracoval s Nemcami, neštítil sa vydať svoju ženu gestapu. Ema ostane sama a úplne stratila hodnotu v druhých ľudí. Stal sa z nej vyhasnutý človek a odchádza do Tichej doliny. Tam postupne, avšak pomaly, začína ľudom veriť.Milan Kališ - Gymnaziálny výpomocný učiteľ ,športovec ,neskôr partizán a nezvestný. Človek ,ktorý hral nezastupiteľné miesto v Eminom živote ,naučil ju odísť zo samoty a tiež ,že nie všetci ľudia sú ako jej otec. Bojuje v povstaní a zomiera.
Ing. Jožo Solan - Emin manžel. Prispel k tomu, že Ema začala dôverovať ľuďom. Bol v práci bol poctivý. Poskytol Eme pocit ochrany.Zoltán Balla - Emin snúbenec, karierista, nakoniec sa rozišli.
DEJ:
Príbeh sa odohráva v Tichej doline, ktorá pre Evu symbolizuje kľud, pokoj a znamená pre ňu útočište; nielen v dňoch vojny, ale aj pri riešení osobných problémov. Predstavuje pre nich určitú istotu v tomto neistom svete, prameň lásky a porozumenia, hrdinstva a ľudskej solidarity.
Začiatkom roku 1942 Emin otec narukuje do nemeckej armády a matku odvádza gestapo. Ema uteká najskôr ku známym a potom do Tichej doliny do Chaty pod Veľkým vrchom. Tu sa zoznámi s Milanom Kališom, jej prvou a jedinou veľkou láskou. Počas vojny pomáhajú chatárovi a spoločne značkujú turistické cesty v tichej doline. V auguste 1943 sa rozchádzajú.
Po vojne Ema pátra po Milanovi, ale nemôže ho nájsť. A tak ho považuje za nezvestného, no nie mŕtveho. Verí, že ešte žije. V Bratislave, kde začne bývať sa Ema spoznáva so Zolom. Časom sa stáva jej snúbencom. Spolu sa vyberú na lyžovačku do Tichej doliny. Zmeškajú vlak, pohádajú sa a Zolo odchádza domov. Ema cestuje sama. Tichá dolina sa zmenila, už tam stála nová, provizórna chata. Zo starej chaty, ktorú zničili vojaci sa zachovala iba chatárska pamätná kniha. Ema si ju často pozerá a dozvedá sa o rôzny udalostiach, ktoré zažili turisti.
Ema sa tu zoznamuje so 4 lyžiarmi, z ktorých je jej najviac sympatický Jožo Solan. Dozvie sa, že pod Veľkým vrchom je hrob neznámeho partizána. Neskôr príde na to, že ten mŕtvy je jej Milan. Ema sa vracia do Bratislavy, ale tu nechce žiť, lebo by ju morili spomienky na Zola. Vydá sa za Joža Solana. Žijú na stavbe vodného diela blízko pri Tichej doline vo Vysokých Tatrách. Ema robí vedúcu závodného klubu a knihovníčku. Jej muž robí na projekte potočnej zhybky. Spolu prežívajú úspechy i dramatické zvraty, spojené s výstavbou priehrady. Ema s mužom chcú ísť do Tichej doliny. Tam chce Solanovi prezradiť všetko o sebe, povedať mu o svojich tajomstvách. Táto cesta sa neuskutoční pretože Ema stúpi na miesto s drôtmi s vysokým elektrickým prúdom. Počas jej pobytu v nemocnici nájde Solan jej denník, ktorý si číta. Číta ho až do vtedy, kým mu lekár neoznámi, že jeho žena zomrela.