George Bernard Shaw: Pygmalion

Narodil v roku 1856 v írskom Dubline ako syn neúspešného obchodníka a mlynára so sklonom k alkoholizmu a ženy, ktorá sa radšej ako deťom venovala hudbe. Po nej zrejme Shaw zdedil cit pre umenie. Do Londýna prišiel v dvadsiatich rokoch za matkou a sestrami z Dublinu. Tam sa v pätnástich rokoch začal učiť u maklérskej firmy a v šestnástich sa stal pokladníkom. Za svoj život vystriedal niekoľko povolaní, zostal však verný kritike (a to nie len literárnej, ale aj hudobnej, výtvarnej a divadelnej) a literárnej činnosti. Jeho dielo tvorí viac ako 700 hier, niekoľko nie príliš vydarených románov a množstvo kritických publikácií, ktoré boli charakteristické svojou ostrosťou a originalitou.

Výrazným rysom Shawovej tvorby je predovšetkým humornosť a satira. Jeho hry majú silný sociálny podtón a vyznačujú sa vtipným dialógom. Nikdy sa nebál prejaviť vlastný názor, aktívne sa zúčastňoval spoločenského života až do neskorého veku a svojho času sa tešil pomerne veľkej popularite. Celý život sympatizoval so socialistickými myšlienkami, čo sa z časti prejavuje v jeho tvorbe. 1925 získal Nobelovu cenu za literatúru. Diela:Americký lekár (1924); Androkles a lev (1912); Cesta černošskej dievčiny k Bohu (1932); Človek a nadčlovek (1901-03); Dokonalý wagnerián (1898); Druhý ostrov Johna Bulla (1904); Dom zlomených sŕdc (1917); Fannina prvá hra (1911); Domy pána Sartoria/ Domáci pán/ Vdovcove domy (1893; Záletník Leonard (1893); Živnost pani Warrenovej (1893); Candida (1894-95); Človek nikdy nevie (1895-96); Muž budúcnosti/ Osudový muž (1897); Vojnu a hrdinu/ Zbrane a hrdina/ Čokoládový hrdina (1894); Kvintesencia ibsenizmu (1891); Láska medzi umelcami (1900); Lekár v rozpakoch (1906); Majorka Barbora (1905); Mesaliance (1910); Nebeský futbal a iné poviedky (1938); Nedokončený román; Nerozvážny sobáš (1905); Nespoločenský socialista (1884); Nezrelosť (1931); Povolanie Cashela Byrona/ Román boxera (1886); Sprievodca inteligentnej ženy po socializme a kapitalizme (1928); Príliš pravdivý, aby bol dobrý (1931); Pygmalion - My Fair Lady (1912); Shakes proti Shavovi (1949); Svätá Jana (1923); Vozík jabĺk (1930); Caesar a Kleopatra (1898); Diablov žiak/ Pekelník (1896-7); Obrátenie kapitána Brassbounda (1898); Za zlatých časov dobrého kráľa Karla (1939); Základy socializmu (1899); Späť k Matuzalemovi (1918-20); Ženenie a vydávanie (1908); Ženeva (1938)1925 - Pygmalion (Je to satirická komédia v piatich dejstvách.

Nesie názov podľa povesti o gréckom sochárovi, ktorý vytvoril sochu tak krásu, že sa do nej zamiloval a u bohyni Afrodity jej vyprosil reč a život. G.B. Shaw sa k nej vrátil v tomto diele. Jeho profesor Higgins ju však tvorí iba metaforicky – výchovou a tréningom urobí z pouličnej predavačky kvetín dámu. Dokončené dielo ho prestalo zaujímať. Happy end má až muzikálová verzia príbehu MY FAIR LADY.)Hlavné postavy:Henry Higgins: profesor; je vzdelaný; študuje vedu o výslovnosti – fonetiku (vie rozoznávať miesta, odkiaľ ľudia pochádzajú, podľa prízvuku a výslovnosti)Líza Doolittlová: predavačka kvetín; je z najnižších vrstvie, otec sa o ňu veľmi nezaujímal, vyrastala na ulici; nevie správne vyslovovať slová – má ľudové (svojské) nárečie. Chce sa naučiť správne vyslovovať a používať slová, aby si mohla splniť svoj sen - pracovať v kvetinárstve p. Pearceová: domáca pani Higginsaplukovník Pickering: zaoberá sa štúdiom indických dialektov p. Hillová: pani zo stredných vrstievFreddy Hill: syn pani Hillovej Klára Hillová: dcéra pani Hillovej p. Doolittle: otec Lízy p. Higginsová: matka Higginsa Dej: Príbeh sa odohráva na začiatku 20. storočia.

Starý mládenec, lingvista a profesor fonetiky Henry Higgins, žijúci si vo svojom kľudnom svete dostatku, jedného dňa, keď sa chce ukryť pred dažďom, narazí na chudobnú predavačku kvetín Lízu Doolittlovú a dostane sa s ňou do malej hádky, ktorej je svedkom aj bohatý plukovník Pickering, znalec indických dialektov a tiež starý mládenec. Higgins prehodí, že by z dievčaťa s rečou a správaním londýnskej spodiny dokázal urobiť dámu jazykom i vystupovaním rovnú vojvodkyni. K tomu sa mu nečakane naskytne príležitosť, keď za ním Líza na druhý deň príde s tým, že chce od profesora brať hodiny spisovnej reči, aby si mohla splniť svoj sen: predávať v kvetinárstve. Higgins s Pickeringom si teda dievča zoberú pod svoju ochranu a svojím experimentom sa dobre bavia. Líza je schopnou žiačkou, aj keď sa zo začiatku musí prispôsobiť novému prostrediu a spôsobu života.

Časom robí veľké pokroky a zakrátko je skutočne takmer pripravená a profesor ju predstaví na stretnutí svojej matky, kde sa Líza zoznámi s mladým, priemerným mužom Freddym. Ten podľahne jej kúzlu a do Lízy sa zamiluje. O nejaký čas neskôr je úsilie konečne zavŕšené a Líza je predstavená na honosnej recepcii. Svojou osobitosťou, krásou a dokonalým jazykom nie len splní Higginsove očakávanie, ale presvedčí väčšinu nafúkaných snobských hosťov, ktorí ju vďaka dokonalej výslovnosti považujú za cudzinku a princeznú. Všetko teda dobre dopadlo a pokus je úspešne ukončený. Obaja páni, Pickering aj Higgins, si však neuvedomili, že Líza sa nezmenila len na povrchu, ale aj vo vnútri, a že ju nemôžu považovať len za nástroj svojho rozmaru. To, čo sa naučila, aj to, čo videla, ju už nedovolilo vrátiť sa späť na ulicu. Bolelo a urážalo ju zistenie, že pre Higginsa vlastne znamenala len predmet skúmania, nástroj, ktorý už teraz stratil význam. Existenčné problémy Lízy nakoniec z časti vyriešil jej otec, ktorý nepriamym pričinením profesora Higginsa zdedil veľký majetok.

Líza však túži po úcte, pochopeniu a láskavosti, a preto sa rozhodne pre svadbu s Freddym. Na konci príbehu si Líza tieto rozpory uvedomuje a uvedomuje si to aj jej otec, zdanlivo bezvýznamná osoba, ktorý cíti, že peniaze so sebou okrem potešenia, pôžitku a života bez obmedzovania a konvencie prinášajú pretvárku, stratu slobody a úplne odlišné problémy bohatých ľudí. Sama postava Lízy je potom dokladom toho, že žiadny človek sa nenarodí predurčený žiť na ulici, ale zároveň každého formuje prostredie v ktorom žije.Hlavná myšlienka: Stretávajú sa tu dva svety: svet spodiny a svet vyšších vrstiev, ktoré od seba oddeľuje okrem životných podmienok aj jazyk, chovanie, myslenie a hlavne predsudky.

Citáty: „ Ale rozhodne to bol úspech. Raz či dva razy prišiel na mňa strach z toho, ako si Elíza znamenite počínala. Ver, mnohé opravdivé vojvodkyne by to nedokázali. Mnohí ľudia si myslia, že štýl prichádza sám od seba už ich čírym spoločenským postavením, preto sa nikdy neučia.“ „Prečo ste ma nenechali tam, kde ste ma našli – v blate? Teraz ďakujete Bohu, že je už po všetkom a že ma zasa môžete hodiť spať, však?“ „Nedbáte o mňa. Viem, že o mňa nedbáte. Nedbali by ste, ani keby som bola mŕtva. Nie som vám ničím – ani toľko, čo hen tie papuče.“ „Predávala som tam kvetiny. Ale seba som nepredal. Teraz, keď ste zo mňa urobili dámu, nie som schopná nič predávať. Bolo by lepšie, keby ste ma boli nechali tam, kde ste ma našli.“