Láska bola jediná vec na svete, ktorú som mala rada a na ktorej mi záležalo, preto sa mi zdalo, že pre Giacomovu spásu nemôžem priniesť väčšiu obeť.“

Adriana skončila so svojím remeslom, a s matkou začali znova šiť oblečenie a žiť v skromnejších pomeroch. Román končí Adrianiným optimistickým nazeraním do budúcnosti vlastnej i do budúcnosti svojho dieťaťa.

„Pomyslela som si, že bude dieťaťom vraha a prostitútky, ale každému človeku sa môže stať, že zabije a každá žena sa môže dávať za peniaze. A teraz najviac záležalo na tom, aby sa šťastne narodilo a rástlo zdravé a silné. A rozhodla som sa, že ak to bude chlapec, nazvem ho Giacomom, na Giacomovu pamiatku... Keby to bolo dievča, nazvem ho Letizia, lebo som chcela, aby na rozdiel odo mňa mala život veselý a šťastný, a bola som si istá, že pomocou Giacomovej rodiny ho bude mať.".