Gustáv Kazimír Zechenter - Laskomerský Lipovianska maša

Autor : Gustáv Kazimír Zechenter – Laskomerský
Dielo : Lipovianska maša (podtitul – Rozprávka zo života ľudu slovenského)
Lit. Druh : epika
Lit. Žáner : novela
Lit. Obdobie : prechod od romantizmu k realizmu
Téma : život slovenského ľudu v baníckej oblasti
Idea : dobro víťazí nad zlom
Postavy – kladné : Janko Dubec - idealizovaný slovenský mládenec
Anička Dymáková - vnučka pána Dymáka
Rakyta - krivý uhliar
Štefan - Jankov najlepší priateľ
- neutrálne : Pán Dymák - majiteľ maše
- záporné : Ravasy - uhlomerač

Táto novela vznikla v roku 1874. Sentimentálno-romantický dej sa odohráva v baníckej oblasti – Lipovianska maša. Laskomerský patril medzi prvých spisovateľov, ktorí opísali život obyčajného ľudu, čiže realitu. Rozprávač tejto príhody je sám autor. Vzhľadom k tomu, že sa Laskomerský zaujímal o prírodné vedy, sa v novele objavujú podrobné opisy prírody s botanickým výkladom. Často tiež používa výrazy prebraté z nemčiny. Dielo sa začína prológom a dej postupuje chronologicky. Dej : Janko Dubec a Anička Dymáková sa majú veľmi radi. Janko je asi 25-ročný mládenec hrdej, vysokej postavy s čiernymi očami a kučeravými vlasmi. Anička je najkrajšie dievča z dediny. Má modré oči, svetlé vlasy zapletené do hrubých vrkočov a štíhlu postavu. Avšak o Aničku sa zaujímal aj Ravasy-uhlomerač, ale ona oňho vôbec nestála. Ravasy sa so všetkým radil s pánom Dymákom a tým si ho získal na svoju stranu, narozdiel od Janka. Ten bol v jeho očiach obyčajným panslávom a pán Dymák bol podľa Janka maďarón. Nevychádzali medzi sebou najlepšie. Janko sa aj napriek všetkému uchádzal o Ankinu ruku. Avšak bez výsledku. Pán Dymák ho nepovažoval za hodného ruky svojej vnučky a dal mu to patrične najavo s tým, že Anička je už sľúbená inému. Jedného dňa sa mladí z dediny zabávali. Samozrejme tam nesmel chýbať Ravasy. Snažil sa získať si Aničku, hoc aj násilím, ale márne. Anička vbehla Jankovi do náručia. Ani vtedy ju Ravasy nechcel pustiť. Vtom sa Janko nahneval a prudko ho sotil na zem. Náhodou mu vypadne na zem aj nôž, ktorý si Ravasy nepozorovane strčí pod kabát. Merač sa rýchlo pozbiera, letí proti Jankovi a kým sa mohol spamätať, vylepil mu zaucho. Mládenec sa rezko uhol, chytil merača pod golier a zavesil ho na trčiaci lipový konár. Pod jeho váhou sa konár zlomil a spadol dolu. Ravasy Jankovi pohrozil a odbehol preč.
Uhlomerač sa rozhodol Janka zabiť.

Poznal cestu, kadiaľ chodieval na bylinky. Viedla cez drevenú lavicu menom Besník ponad rieku Bystrú. Dve nie veľmi hrubé dosky, ktoré spájali protiležiace brehy, preťal zo spodnej strany. Keď „prácu“ dokončil, schoval sa pod skalný výbežok a čakal. Odrazu sa niekto zjavil na ceste. Ravasy bol veľmi natešený, že sa Jankovi konečne pomstí za všetku hanbu a poníženie, čo mu spôsobil. Chlapská postava sa ťažkým krokom blížila a stúpila na osudnú lavicu. Besník zaprašťal a nešťastník spadol do priepasti.
Ravasy sa s radosťou rozbehol do priesmyku a pristúpil k nehybnému telu, ktoré malo tvár prekrytú ramenom. Na väčšiu potupu Ravasy do neho kopol a vtedy sa odokryla tvár. Merač od zdesenia zhíkol. To nebol očakávaný Janko, ale istý čipkár, ktorý chodieval často do mesta. Ravasy sa veľmi vyľakal. Premkol ho nečakaný žiaľ, ale nie nad zmárneným človekom, no žiaľ nad tým, že to nebol jeho sok-Janko. Tento stav ho však rýchlo prešiel a začal prehľadávať čipkárovi vrecká. Prvé, na čo natrafil bol zväzok peňazí. S úsmevom na tvári si ho strčil do kapsy. Medzi tým zavadil o Jankov nôž a zišla mu na um diabolská myšlienka. Ako mienil, tak aj urobil a chladnokrvne vstrčil nôž do srdca mŕtveho čipkára. Na mieste činu sa nechcel dlho zdržiavať a tak sa vybral preč. Vybral si kratšiu cestu, ktorá však viedla cez medvediu pascu. Začal sa štverať po kladách. Náhodou sa jedna zošuchla a privalila ho cez pás. Snažil sa volať slabým hlasom o pomoc, ale nikto ho nepočul.
Na druhý deň sa Janko vybral zbierať bylinky do Lomnistej doliny. Pomaly si vykračoval okolo Bystrianky, keď vtom zafúkal prudký vietor a a širák mu spadol do vody. Podarilo sa mu ho vyloviť až niekde v blízkosti Besníka. Odrazu začul výstrel, potom druhý a hneď nato prenikavý hlas vo veľkom nebezpečenstve. Rozbehol sa tým smerom. Zbadal Dymáka v súboji s medveďom. Hneď zabudol na nepriateľstvo a vrhol sa valaškou na medveďa. Medveď nechal Dymáka a pustil sa do Janka. O chvíľu mu prišiel na pomoc jeho priateľ Štefan. Spoločnými silami zviera premohli. Narýchlo ošetrili majiteľa maše a na nosidlách ho odniesli do dediny, kde sa o obidvoch postaral lekár. Pán Dymák Jankovi srdečne poďakoval za záchranu života a zmierili sa.
Po chvíli sa zjavili dvaja ozbrojení žandári a hľadali Janka. Našli jeho nôž zapichnutý v mŕtvole pod mostom. Janko sa dobrovoľne nechal odviesť, pričom verejne prehlásil, že je nevinný.
Ravasyho záhadnú stratu si nikto nevedel vysvetliť, a tak aj toto zmiznutie pripísali Jankovi.

Vtom čase sa uhliar Rakyta s dvomi tovarišmi a učňom Farifom pobrali zapáliť košiarsku míľu. Náhodou prechádzali okolo pasce na medvede. Išli sa teda pozrieť, či sa im nepodaril nejaký úlovok. A tam zbadali prichyteného Ravasyho. Podarilo sa im ho vyslobodiť a odniesť do dediny. Lekár ho vyšetril a skonštatoval, že tu už niet pomoci. Ravasy sa stihol ku všetkému priznať a žiadal o odpustenie. Janko bol teda oslobodený, oženil sa s Aničkou.
Novela nesie znaky romantizmu: Dobro víťazí nad zlom.