Sancho mu samozrejme hneď odpísal o svojich zážitkoch. Ešte v tú noc sa jeho služobníci rozprávali o tom, ako zničiť vladára. Na druhý deň nepriateľ prepadol Sanchov ostrov a keďže Sancho predtým nikdy nebojoval, skončil celý dolámaný, ale napokon aj tak nepriateľa zničili a Sanchov ostrov zvíťazil. No po tejto skúške vladár uznal, že pre niečo takéto on stvorený nie je a že odstúpi z funkcie. Všetkým bolo ľúto, niektorí dokonca aj plakali, ale Sancho svoje rozhodnutie nezmenil.
Konečne sa vrátil k Donovi Quijotovi, kde sa rozprávajú o jedinečnosti a nádhere spánku, ktorý sa však tiež podobá smrti. Po tomto rozhovore boli zajatí a odvedení do kaštieľa.
O čosi neskôr sa slávny Don Quijote de la Mancha ocitol na smrteľnej posteli. Nanešťastie až vtedy zistil, že nie je rytierom, ale len blázon zvaný Alonso Quijano, ktorého všetky zážitky boli len obyčajnými bláznovstvami. Dá si zavolať kňaza, aby sa vyspovedal a pisára, aby napísal testament. Stálo v ňom, že ak sa jeho dcéra vydá za človeka, ktorý má rád rytierske romány, bude jej odopretý celý diel dedičstva. Po týchto slovách umrel. Sansón Carrasco na jeho náhrobný kameň napísal tieto slová:

Tu slávny, mocný šľachtic odpočíva,
čo strašná odvaha ho zdobila,
že dodnes jeho pamiatka je živá.
Ani smrť nad ním nezvíťazila,
hoci už, rytier, v tesnom hrobe býva.

On mimo sveta staval si svoj cieľ,
preto sa správal ako pochábeľ,
no napriek obmedzencov tupej reči
o jeho šťastí táto pravda svedčí:
žil ako blázon, ale múdry umrel.