pani Vilinská : druhá žena Vilinského. Určite nebola vzorom milujúcej matky. Svoje povinnosti si však vykonávala dobre a k deťom sa nesprávala zle ale ani príliš láskavo. Jednoducho určite neplytvala milými slovami. To všetko si však vynahrádzala pri svojej zverenkyni Hermíne, ktorú vychovávala od mala. Jej cieľom bolo odjakživa vydať ju za najstaršieho syna Vilinského: Imricha. Violu nemala rada ešte prv ako ju spoznala, pretože nemohla zniesť myšlienku že v jej dome bude žiť dcéra podpaľača.
Imrich: najstarší syn L. Vilinského. Bol pýchou rodiny. Otcovou hrdosťou, ktorý mal raz uskutočniť jeho skvelé plány. Vždy sa snažil splniť otcove plány no po čase zisťuje, že mu na tom všetkom až tak nezáleží. Už v mladosti mu bola za manželku vybratá Hermína. Keď Viola prišla do ich domu urazil ju a hoci mu to prišlo ľúto neospravedlnil sa jej. K Viole sa správal, tak ako ona k nemu chladne. Veľmi rád mal svoju malú sestričku Emku a aj vďaka nej sa s blížil s Violou.
Hermína: ako hovorí autorka bola ,,svieža kráska“, ale krása na povrchu je málo. Hermína bola falošná, uštipačná, vypočítavá, náladová úplne rozmaznaná svojou tetou. Túžila po bohatom živote. K Viole aj k tým ktorých nepotrebovala bola zlá aj Imricha si chcela vziať iba preto že jej mohol zabezpečiť pohodlný život. Akonáhle sa však ukázalo, že to nebude podľa jej predstáv, neváhala ho opustiť. Keď sa však vydala za bohatého priateľa Imricha pochopila, že peniaze nie sú všetko. Život mala síce prepychový, ale prázdny.
Emka Vilinská: je to šesťročné dievčatko. Milé, pozorné a učenlivé. Veľmi zbožňovala svojich bratov, najviac však Imricha a po čase si rovnako obľúbila aj Violu. Rozpor medzi jej bratom ju trápil a chcela ho pochopiť. Večne bola napadaná uštipačnými poznámkami Hermíny, ale jej brat Imrich ju vždy ochránil.
Július Vilinský: druhý syn L. Vilinského. Večne veselý, milý, srdečný a večne zamilovaný mladík. On jediný sa k Viole správal hneď od začiatku láskavo a už pri prvom stretnutí ju nazval sestrou a tak ju bral vždy, hoci raz sa do nej tiež zaľúbil, no pri jeho povahe rýchlo zabudol na svoju odmietnutú lásku. Otec chcel aby sa chytil hospodárstva, ale jemu sa to nepáčila.
Daniel Milocký: ,, Postava niečo vyššia od strednej veľkosti, tvár pravidelná, trochu pridlhá, oči tmavé, zväčša sklopené, vlasy gaštanovej farby. Čo mu však dodávalo ráz zaujímavosti...“
Jeho veľkým snom bolo už odmalička byť vzdelaným, stať sa farárom a za týmto cieľom vždy pevne šiel. Bol výborný žiak, tichý, ideálne zmýšľajúci mladík a dobrý kamarát. Zaľúbil sa do Violy. No Viola jeho lásku odmietla.
