Čas a priestor: okolie Babej hory, 1.polovica 19.storočiaLiterárne obdobie: realizmusTéma: nadradenosť a bezohľadnosť šľachty ktorá sa vyvyšovala nad obyčajných ľudí (vidíme to na príklade pokusu Artuša Vilányho zneuctiť Hanku)Idea: obetavosť Michala- z lásky k Hanke neváhal zomrieť na šibenici aby ona mohla žiťKompozícia: pozdrav, 17 spevov, zbohomzákladný kompozičný prostriedok: kontrast ( 3 roviny )1.) spoločenská: ľud x šľachta2.) morálna: morálna čistota x zhýralosť3.) situačná: tichá príroda x dramatické situácie v dejiŠtylizácia: autor využíva ľudový jazyk,8 a 9-slabičný jambický verš, sú tu rozsiahle reflexie o šťastí no aj o zlobe, agresivite a bezbožnosti, autor využíva množstvo jazykových prostriedkov- apostrofy, epizeuxy, kontrasty, epitetá, metafory, prirovnania a množstvo trópov.-využíva typizáciu-poukazuje na mamonárstvo, ohováranie, klebety-odsudzuje zhýralosť, príživníctvo, egoizmus pánovŽáner: lyricko-epická skladba, prevláda epika, lyrika je hlavne v piesňach a v opisoch prírody

Hlavné postavy:Michal Čajka– čestný, svedomitý, sebavedomý muž, jediný syn hájnika, priamy, nepoklonkuje, ale je úctivý, má dosť sebadôvery pred pánmi aj seberovnými, Hanku má úprimne rád, je šťastný, že ju získal, zodpovedný, racionálny, charakterný, má srdce, plní si vzorne povinnosti, pri konflikte s Artušom ho rešpektujeHanka Čajková – milá, pozorná, verná, jediná dcéra bohatých rodičov, má veľa pytačov, no čaká len na Michala, naučená robiť, krásna, Artuš je jej svojím nadbiehaním protivný, je dôverčivá, nežná a starostlivá matkaArtuš Villáni– sebecký, panovačný, bezohľadný, prevažujú u neho záporné vlastnosti, nie je zvyknutý na odmietnutie, naznáša prehru, k mužom sa správa veľkopanskyObsah diela:Pozdrav- je to lyrická báseň, oslavuje tu hornooravskú prírodu a jej liečivú silu, slovenské lesy sú pýchou a hrdosťou ľudu- oslovuje lesy: ,,Pozdravujem vás, lesy, hory,z tej duše pozdravujem vás.

“I:-opis hájnikovej chalupy- skromná, chudobná no pevná ako ľudia čo bývajú v nej-výzva k šľachte aby nezneucťovala slovenské chalupy-slovenský ľud, nech ich nechajú,, žiť vlastným žitím“II.-zomiera starý Čajka- hájnik, čudná smrť-syn- Michal- sirota bol čeľadník, chce odísť aby nasledoval v službe svojho otca, polesný mu dá odporučný list-bol pekný: ,, I vskutku rúči bol a šumný,jak len ten jaseň na záhumní,keď ranné slnko po ňom liece....“-išiel do kaštieľa k starému Villánimu- pánovi- ostane omámený z ligotu siene, villáni ho prijal a dal mu službu HájnikaIII.-Michal dostal nový dom, taký aký chcel, uvažuje o novej službe- rozprávanie o Hanke ktorá kvôli Michalovi odmietala každého pytača, nakoniec sa proti vôli Hankiných rodičov zoberúIV.-opis života Čajkovcov- síce nie bohatý na prepych ale na láskuV.- nedeľa- ide sa do kostola-hanka je vyfintená no tichá a smutná, Michal si to všimne a spýta sa jej čo sa stalo, tá mu vyrozpráva hrozný sen čo mala- Miško sa aj s obludou vrhne do priepasti- predzvesť o jeho smrti, Miško ju upokojí, veselo idú do kostola.

VI. pieseň- pieseň Hanky a Miška o ich večnej láske až za hrob- budú sa ľúbiť navždyVII.- rozprávanie o zlobe- kde je zloba tam je aj lenivosť, pýcha, pohodlnosť, vždy si nájde cestu, kde je zloba, tam nie je spravodlivosť:,,I jak môž deň tam slávy skvitnúťA jeho slnce, čo jak včeraTak i dnes rovno delí, meriaJak môže slnce pravdy skvitnúť!?“-obviňuje pánov z ľahostajnosti k ťažkému životu jednoduchých ľudí, pokladajú ich za hlúpych, no oni nie sú, len nemajú možnosť vyvíjať svoje schopnosti-Michal je v lese, dozerá na tých čo rúbu stromy, no nie je nadšený-Hanka je doma- varí, perie, kŕmi zvieratá-Keď sa vracia od potoka stretne mladého Artuša Villániho- zapáči sa mu, ona sa ho bojí, chce sa napiť vody- Hanka mu dá krčah, on jej v ňom zanechá zlaté peniaze, Hanka sa nahnevá a hodí krčah aj s peniazmi do potoka-Večer príde Miško- nahnevaný, pýta sa ho na mužov, no on jej odvrkáva

VIII. Maliniarky-Čas plynie. Okolo chalupy je ticho, keď sa tu zrazu objavia dve malé deti- Janko a Ondrej. Ústa aj ruky majú zababrané od malín. Zašli k potoku. Chvíľu sa zabávali až skončili pred Hankinou chalupou obdivujúc parohy čo viseli nad dverami. Vtom vyšla Hanka z pitvora. Pýtala sa detí, kde boli a či boli sami. Janko bol hladný, tak im obom natrela chlieb s maslom. Keď obaja dojedli, vyprevadila ich a ukázala i cestu domov. No po chvíli deti utekali naspäť ku chalupe.- Za nimi cvála na koni Artuš. Hanka bola znepokojená, prečo zasa prišiel. Zastal pred chalupou. Hanka mu povedala, že Michal nie je doma ale on neprišiel za ním ale za ňou. Vykričala mu, že ju len do hanby privedie a o muža pripraví. Povedala mu, čo urobila s tými peniazmi čo jej nechal, vošla do chalupy a treskla dverami. Artuš zliezol z koňa a priviazal ho o konár. Vybral sa za Hankou do chalupy. Lenže dvere boli zamknuté. Búchal, kričal, nazeral do okna no nikto mu neotvoril. Čakal tam hodinu a potom sa pobral naspäť domov. Keď prišiel Michal domov, čudoval sa že je konár na javore polámaný.

Pýtal sa Hanky a ona mu povedala, že to bol vietor.IX. Poľovnícke-Autor opisuje krásy jesene-rozsiahle reflexie-Na Podvršie došiel odkaz od pána Artuša nech na ďalší deň nikto nepracuje, lebo sa chystá na lov. Hájnici mali pripraviť svoje revíre a zabezpečiť aby pán čosi ulovil. Lov sa začal. Pán Artuš nemal šťastie v love a nič neulovil. V jeho revíri niekto zastrelil srnca. Všetci poľovníci sa zbehli dokopy. Hájnik Habáň povedal Artušovi, že tá zver je otlčená. Artuš sa spýtal, kto je tu hájnik. Michal sa prihlásil. Artuš sa pýtal, kto skolil toho jeleňa. Michal sa zasa prihlásil. Artuš mu za túto odpoveď vysolí zaucho. Všetci okrem Michala pokračovali v love. Úlovky už boli oveľa lepšie a hojnejšie. Pán Artuš potľapkal svoju korisť a tým sa lov skončil. -Pripravili oheň a už len jedli, pili a zabávali sa. Len Michal sedel pri ohni ticho. Habáň sa mu zrazu prihovoril a nechápal prečo sa naňho Michal hnevá. Habáň si zrazu spomenul, že dnes je Michala, vykríkol to a zrazu začali Michalovi všetci gratulovať. Zrazu sa pred nimi zjavil jeleň. Artuš prikázal Michalovi, aby ho skolil. on zatiaľ odišiel.-Hanka bola medzitým v chalúpke. Šila a vôbec sa jej nedarilo. Nič sa jej v ten deň nedarilo pretože sa ráno pohádala s Michalom. Veľmi sa oňho bojí a on sa vysmieva. Artuš sa blížil ku chalupe.

Dookola ju poobzeral a keď nikoho nevidel, vošiel dnu. Hanka bola vystrašená keď ho zbadala v izbe. Nedal jej pokoj, súperili až ho prebodla.- Keď prišiel Michal domov, zbadal Artuša ležať v kaluži krvi. Hanka bola vystrašená. Vy rozprávala mu čo sa stalo. Michal ju pochopil a prinútil ju, aby súhlasila so všetkým čo vykoná a nikomu nepovie pravdu. Hanka v tom zmätku prisahala.- Zakrátko prišli poľovníci a rozchýrili, že pán sa stratil. Michal išiel za nimi a povedal im, že Artuš obťažoval jeho ženu, tak ho zabil. Až vtedy Hanka pochopila, načo Michalovi prisahala. Všetci boli veľmi prekvapení. Polesný ho chcel zatknúť ale Michal povedal, že to urobí sám. Na druhý deň sa udal. X.-Michal sa dostal do väzenia. Hanka odišla ku rodičom. Bála sa čo na to povedia. V dedine sa nerozprávalo o ničom inom ako o tom čo sa stalo. Hanka unavená dorazila ku rodičom. Mama ju vrelo privítala, počula, čo sa stalo. Skryla ju pred otcom do komory. -Keď otec prišiel domov, bol veľmi nahnevaný. Dozvedel sa, čo „urobil“ Michal. Nechce ho už ani vidieť. Otec bol každým dňom zúrivejší. Hanka mala veľmi zlé svedomie. Otec sa veľmi nahneval, keď k ním domov prišlo súdne pozvanie. Otec Hanke vykrikoval, že on vždy vedel, že Michal nie je pre ňu. Hanka sa ho zastávala.

Otec ju chcel kvôli tomu vyhodiť z domu ale mama ju pred ním zachránila. Už aj mama začala bedákať, že ju za Michal vydala. Hanka bola bledá a utrápená. Hankina mama zomrela. Otec od vtedy chodil po dome ako mátoha, Hanka ako bez duše. Raz k nej otec prehovoril. Povedal jej, že ona a Michal môžu za smrť jej matky, nech sa modlí. Hanka odišla z domu. Ponevierala sa kade-tade. Raz ju videli pred kostolom ako sa modlí, raz ju chlapi našli v zime v hore. Mrzla. Vraj potratila rozum.XI.-Prišiel deň súdu.V súdnej sieni bolo úplné ticho. Predseda dal predvolať obvineného. Ozbrojený drábi priniesli Michala v okovách a posadili ho na zvyčajné miesto. Začalo sa vypočúvanie. Predseda si vzal slovo ako prvý. Objasnil všetkým, že v ten daný deň sa našlo mŕtve telo pána Artuša Villániho v Michalovej chalupe. Dokázalo sa, že pán bol zabitý násilím. Predseda vyzval Michala, aby povedal pravdu kto zabil Artuša Villániho. Predseda chcel vedieť dôvod prečo ho zabil. Michal vyrozprával celý príbeh. No predseda mu do toho skočil. Povedal mu, že svedkovia ho videli pri tele zúriť namiesto toho, aby ľutoval, čo urobil. V dome sa našli aj pohodené zlaté prstene, ale z toho Michala neobvinili.

Lebo ak by ich ukradol, tak by boli určite niekde skryté a neležali by len tak niekde pohodené. Predseda pokračoval. Majú vraj dvoch svedkov, ktorí Michala videli v tom čase v Kýčeri. Michal to poprel, museli sa pomýliť. Predseda sa spýtal na Hanku. No Michal pohotovo reagoval, že Hanka by ani kura nezabila nieto ešte živého človeka. Z Hanky spadlo podozrenie. Žalobca vyhlásil, že Michal by si zaslúžil smrť. Vtom prehovoril obhajca. Najprv obhajoval Michala, ale potom prehlásil, že sa mu nezdá, že ho zabil Michal. Aj keď priznal vinu, zdá sa mu, že to nespravil. -Vtom sa vo dverách siene zjavila Hanka. Bola pomätená. Hodila sa Michalovi okolo krku. A na celú sieň vykríkla, že to ona zabila pána Artuša. Potom vybehla preč. Michala nedali naspäť do väzenia, odišiel aj s pomätenou Hankou domovXII.-rozprávanie pomätenej HankyXIII.-Michal veľmi trpel kvôli Hane. V jednu noc ušiel z domu. Zachránil starého pána Villániho pre tým, aby spadol s kočom v noci do priepasti. Pán sa mu chcel odvďačiť peniazmi, ale Michal chcel len aby jemu i Hane odpustil.

Odpustil im.XIV.-Pieseň hviezdXV.-Všetko je opäť po starom. Hanka a Michal bývajú v chalúpke. Michal robí hájnika, Hanka sa stará o domácnosť a už aj o ich synčeka Janka.Zbohom- v podstate je to obmena pozdravu, začína sa tými istými veršami, tými sa ja končíUmelecké prostriedky:apostrofa – pozdravujem vás, lesy, hory…personifikácia – srdce hupká vozvysok, otvoriac lono dokoránepiteton – objem sladký, prápor rudýprirovnanie – on ako vojak nastráži, tak jak ho nečujnými tesy…zdrobneniny – Miško, Hanka, Janíček vlastný názor- je to jednoznačne jedno z najlepších diel povinnej literatúry čo som čítala ak to zoberieme z obsahového hľadiska, porovnáme stavbu a reč. Bolo viac epické, takže som vedela o čo v ňom ide. ja by som si z neho zobrala jednu myšlienku- nerobiť unáhlené rozhodnutia.