Čapkov román Krakatit je písaný na spôsob utopického románu. Utopický román je produktom predvojnového a povojnového obdobia sociálnych otrasov a ľudských katastrof. Jeho hlavnou témou je prudký, až nezodpovedný rozvoj technickej civilizácie. Strašný vojnový konflikt postavil pred človeka hrozivú perspektívu budúceho vývoja ľudstva v tých najfantastickejších tvaroch. Dominantou Čapkovho utopizmu nie je fantastický rozvoj techniky, ale zamyslenie nad dušou človeka a jeho osudom uprostred búrlivého rozvoja moderného technického pokroku. A dominantou Krakatitu je takéto zamyslenie v okamihu, keď mozog rozpútava prírodné sily natoľko, že začínajú ohrozovať samotnú existenciu ľudstva.

Avšak Čapkovi nešlo predovšetkým o utopický obra sociálneho vývoja, je to skôr moderná rozprávka o Janovi našich čias, podivuhodnom geniálnom vynálezcovi, ktorý dokáže z každej hmoty vyrobiť silnú výbušninu uvoľnením atómovej súdržnosti v látke. Téma: Vynález pekelnej výbušniny – Krakatitu, ktorá dokáže zničiť celé ľudstvo. Idea: Poukázanie na potrebu mravnej zodpovednosti v dobe, kedy sa nové vynálezy a myšlienky netýkajú len jednotlivcov alebo skupín ľudí, ale celého ľudstva. Hlavnou postavou románu je inžinier Prokop. Je to hrdina modernej doby, hľadá, ako použiť svoju neobmedzenú silu aby bol dobrým človekom a aby dosiahol šťastie. Dej sa pohybuje od začiatku do konca na rozhraní sna a skutočnosti, v akejsi tajomnej atmosfére. Nie je jasné, či sa naozaj všetko odohráva, alebo či je to iba halucinácia chorého, prepracovaného inžiniera.Prvá časť sa odohráva v Prahe. Prokop sa túla ulicami, odišiel zo svojho bytu. Stretáva svojho dávneho priateľa zo školy – chemika Jiřího Tomše. Rozpráva mu, ako vyrobil výbušninu ( Krakatit ) a ona mu sama od seba explodovala. Nie všetka, iba malá časť, ktorú nechal na stole. Zvyšok v porcelánovej dóze zostal neporušený. Tomeš videl, že Prokop je chorý a zobral ho k sebe domov. V noci sa Prokop stále prehadzoval a v horúčke rozprával. Tomeš si zapísal vzorec Krakatitu, ktorý Prokop neustále opakoval.

Ráno mu Tomeš oznámil, že musí odísť k otcovi do Týnice a on môže uňho bývať, kým sa nevylieči. Krátko po jeho odchode prišlo do Tomšovho bytu neznáme dievča v závoji a pýtalo sa naňho. Prokop jej vysvetlil, že odišiel do Týnice. Ona ho poprosila, aby ho našiel a odovzdal mu balíček od jej sestry. Prokop, hoci chorý a s poranenou rukou, súhlasil a odišiel z Prahy. V Týnici našiel dom Tomšovho otca, avšak Jiří tam nebol. Na prahu dverí Prokop od vyčerpania odpadol. Našťastie pán Tomeš bol lekár a ihneď mu pomohol. Keď sa konečne prebral, vôbec nevedel, kde je. Po rozhovore s doktorom bol už múdrejší.„Co mně je?“ ptal se Prokop nesměle.Doktor se vztyčil. „ No, nic už. Poslechněte, kde jste se tady vzal?“„Kde tady?“„Tady, v Týnici. Sebrali jsme vás na podlaze a ... Odkud jste, člověče, přišel?“„Já nevím. Z Prahy, ne?“ vzpomínal Prokop.Doktor potřásl hlavou. „Vlakem z Prahy! Se zápalem mozkových blan! Měl jste rozum? Víte, co to vúbec je?“„Co?“„Meningitis. Spací forma. A k tomu zápal plic. Čtiřicet celých, he? Kamaráde, s něčím takovým se nejezdí na výlety. A víte, že – nu, ukažte honem pravou ruku!“„To...to bylo je škrábnutí,“ hájil se Prokop.„Pěkné škrábnutí. Otrava krve, rozumíte? Až budete zdráv, řeknu vám.

Že jste byl ...že jste byl osel. Odpusťte,“ řekl s dústojným rozhorčením. V dome doktora Tomša sa úplne vyliečil. Po celý čas sa oňho starala doktorova dcéra Anči. Počas svojho pobytu v Týnici pomáhal doktorovi s prípravou liekov a bližšie spoznal Anči. Jedného dňa našiel v novinách inzerát: KRAKATIT! Ing P. ať udá svou adresu. Carson hlp. Pomyslel si, že keď odpovie, možno nájde Tomša. Narýchlo sa rozlúčil a odišiel do Prahy. V Týnici zanechal smutnú Anči, a hoci jej sľúbil, že sa vráti, už sa nikdy nevrátil. Po ceste do Prahy otvoril balíček adresovaný Jiřímu a našiel v ňom list a bankovky v hodnote 40.000 korún. V Prahe sa dozvedel o Tomšovi, že je to podvodník a darebák, že má dlhy asi za štvrť milióna a teraz zmizol. Prokop pochopil, že využil aj sestru neznámeho dievčaťa, aby od nej vymámil peniaze. Novú Tomšovu adresu nikto nepoznal. Rozhodol sa teda, že sa ozve pánovi Carsonovi. Keď sa vrátil do svojho starého laboratória zistil, že je vylúpené. Chýbalo všetko, čo sa týkalo chémie a jeho pokusov. Vtom dnu vošiel nejaký človek a predstavil sa ako pán Carson. Vysvetlil mu, že všetky jeho veci schoval a tiež, ako sa o ňom dozvedel. Pán Tomeš k nemu prišiel aj s dózou Krakatitu a so vzorcom, ale Vyrobiť ho nevedel. V laboratóriách robili s Krakatitom pokusy.„A ten prášek, krakatit, jsme dali přezkoušet.“„Výsledek?“Pan Carson zvedl ruce k nebi.

„Bá-ječný!“„Jaká je detonační rychlost? Jaké jste našli Q? jaké t? Čísla!“Pan carson spustil ruce, až to pláclo, a vyvalil užasle oči: „Člověče, jaká pak čísla! První pokus ... padesát procent škrobu ... a crusher gauge se roztrhl na střepy, jeden inženýr a dva laboranti ... taky na střepy. Věřil byste? Pokus číslo dvě: Trauzlúv blok, devadesát procent vaseliny, a bum! Sebralo to střechu a jeden dělník zabit, z bloku zústal jen škvarek. Tak se do toho pustili vojáci, smáli se nám ... že to umíme jako ... vesnický kovář. Dali jsme jim trochu, nacpali to do dělové hlavně, s rozemletým dřevěným uhlím. Ohromný výsledek. Sedm kanonýrú i se setníkem ... Jednu nohu pak našli tři kilometry daleko. Za dva dny dvanáct mrtvých, tu máte čísla, haha! Báječné, co?“ Pán Carson potom vysvetlil Prokopovi svoju teóriu výbušnosti Krakatitu: Ak sa porušia elektrické vlny a tým sa poruší bezdrôtové spojenie, stane sa niečo aj v takej labilnej zlúčenine, ako je Krakatit ( ak zrovna nie je izolovaná ), Ona sa rozpadne a exploduje. Zatiaľ sa tak stalo vždy v utorok a vo štvrtok o 22.30. Carson nahovára Prokopa, aby predal Krakatit továrni Balttin. On však odmietol.„Představte si,“ kázal horečně, „představte si, dejme tomu ... vvválku! Kdo má v rukou krakatit, múže ... múže ... kdykoli chce ...“„Zatím jen v úterý a v pátek.“„... vyhodit do povětří ... celá města ... celé armády ... a všecko! Stačí ... stačí jen roz-trousit – Dovedete si to představit?“

„Dovedu. Báječně.“„A proto ... v zájmu světa ... nikdy ... nedám nikdy!“Napriek tomu ho Carson stále prehovára, až sa na scéne objaví druhý pán Carson z londýnskej spoločnosti. Obaja chcú Krakatit, no pod hrozbou polície obaja zmizli. Prokop sa snaží nájsť záhadné dievča v závoji, čo sa ukáže ako nemožné. Už stráca nádej nájsť aj Tomša, ale skúša to ešte v továrni Balttin. Pán Carson ho s nadšením privítal a ubytoval v zámku kniežaťa Hagen-Balttina. Dostal vlastné laboratórium s príslušenstvom, no o krátky čas zistil, že je tam vlastne väzňom, lebo ho strážili na každom kroku.Spoznal sa s princeznou Wille. „Panenská bezcitná, vilná, vzteklá a pyšná – vyprahlá jako troud, jako troud – a zlá, vy jste zlá, vy jste palčivá samou krutostí a nenávistná a bez srdce. Vy jste zlá a k prasknutí nabitá náriživostí, nedotknutelná, chtivá, tvrdá, tvrdá k sobě, led a oheň, oheň a led.“ Spočiatku sa k sebe správajú odmerane, dokonca trochu nenávistne, ale postupom času princezná zistí, že sa do Prokopa zamilovala.Prokop pracuje vo svojom novom laboratóriu, vymyslel zopár nových výbušnín a dokonca jednu vyrobil aj z princezninho púdru. Ale po Tomšovi nie je ani chýru. Prokopa už prestalo baviť stretávať sa s bratrancami, strýkami a ďalšími vznešenými ľuďmi v zámku. Princeznin strýko Rohn sa dozvedel o ich láske, ktorú držali v tajnosti a hovorilo sa o Prokopovom premiestnení.

Princezná a Prokop sa dohodli, že spolu ujdú. V noci ho princezná odviezla ďaleko od Balttinu a nechala ho tam. Ona sa vrátila a odišla kvôli začínajúcej tuberkulóze do sanatória v Taliansku. Prokop nevedel, čo má robiť a v zúfalstve sa pustil späť do Balttinu. Po ceste stretol šľachtica Daimona d´Hémona, ktorého poznal zo zámku. Odviezol ho na neznáme miesto a zoznámil ho s ľuďmi z jeho spoločenstva. To oni mali k dispozícii rušičku rádiových vĺn, ktorá spôsobovala výbuchy Krakatitu. Počas Prokopovho príhovoru k ostatným členom spoločenstva sa jeden muž (Rosso ) zmocnil nádoby s Krakatitom a po krátkej roztržke rozsypal biely prášok po okolí. Daimon zobral Prokopa a jedno mladé dievča do auta a odviezol ich na vzdialené miesto. To dievča Prokopovi veľmi pripomínalo ono záhadné v závoji, ale zistí, že to nie je ona.Tam na kopci stála rušička a Prokopovo staré laboratórium z Prahy. Nevedel si vysvetliť, ako sa tam mohlo dostať. Vo vnútri Daimon spustil rušičku a o chvíľu k nim vietor privial zvuky výbuchu. Rozsypaný Krakatit explodoval.Od Daimona sa Prokop dozvedel, že Tomeš, ktorého stále hľadá, je v továrni Grottup. Keď nastala noc, vybral sa tú továreň hľadať. Narazil však na strážnikov, ktorí mu povedali, že inžinier Tomeš je vo vnútri, ale momentálne pracuje. Prokopovi sa ho nepodarilo dostať von a keďže vedel, že sa stále pokúša vyrobiť Krakatit, utekal od brány, ako najrýchlejšie mohol.

Rušička rádiových vĺn bola stále zapnutá. Keď bol Prokop už dosť ďaleko od továrne, ozval sa mohutný výbuch a mesto Grottup sa ocitlo v plameňoch.Záver románu sa odohráva akoby v úplne inom svete. Prokop stretáva rozprávkového deduška, ktorý putuje v maringotke so svojím koňom po celom svete. Pri ňom Prokop najprv zabúda, ako sa Krakatit vyrába a potom aj čo to je. Chce začať od začiatku, pomáhať ľuďom tým, že bude vymýšľať užitočné stroje a popri tom hľadať svoju milovanú – dievča v závoji.Dramatický vrchol románu môžeme vidieť tam, keď Daimon hovorí Prokopovi, aby ho pohol k činu slovami pokušiteľa:„ ... v dějinách není analogie moci, kterou vy máte v rukou ... Ano, jediná možnost síly je násilí ... Zvykejte si na to předem, oceňujte lidi jen jako své nástroje nebo jako nástroje myšlenky ... Nezastavujte se před ničím, chcete-li prosadit veliké ideály ... Jste nejvyšším soudcem světa, odsuďte kohokoliv, naši lidé provedou váš rozsudek. Nepočítejte životú, pracujte ve velkém, a celý svět má miliardy životú ... Vy jste první člověk na světě, který múže pokládat celý svět za svou laboratoř. Toto jest svrchované pokušení na temeni hory ...“