Homér Iliada

Iliada

Pôvod:

Najstaršie pamiatky gréckej literatúry pochádzajú z obdobia rozkladu rodového zriadenia a vlády rodovej aristokracie. V tomto období (asi do polovice 7. storočia pred naším letopočtom) vznikajú najlepšie diela gréckej epiky - Homérove básne. Homér napísal dve veľdiela gréckeho písomníctva - eposy Ilias a Odysea. Ilias obsahuje 15 696 hexametrových veršov (veršov, ktoré sa skladajú spravidla zo šiestich daktylských a spondejských stôp) a dejovo sa dotýka posledných 51 dní desaťročnej vojny s retrospektívami, z ktorých sa dozvedáme o celkovom priebehu bojov.

Dej:

Priamos, posledný tragický kráľ Tróje, vládol mnoho rokov a v čase, keď vypukla vojna, bol už starcom. Mal veľa detí, z nich najväčším hrdinom bol Hektor. Ďaľším významným predstaviteľom bol Paris. Iliada sa začína tým, že do tábora Achájcov prichádza Chrýsés po svoju dcéru, ktorú mu achájske vojsko vzalo ako vojnovú korisť. To dievča mal sám vodca mužstva, mocný Agamemnón. Keď sa dopočuje, že po tábore chodí starec a prosí o vydanie svojej dcéry, veľmi sa rozhnevá a začne starca vyháňať. Starec teda odíde a kráčajúc popri mori sa modlí k Apollónovi. Boh vypočuje jeho prosbu a zošle na tábor mor, ktorý trvá 9 dní. Na desiaty deň zvolá Achilleus snem. Na sneme sa rozhodne pomocou veštca (ktorý povie príčinu moru), že Agamemnon musí vrátiť Chrýsovu dcéru, a potom mor prestane. I tak sa stane. Lenže Agamemnon pýta od Achillea jeho vojnovú korisť, ktorou je Brísova dcéra. Achilleus chce Agamemnona zabiť, ale Athéna mu poradí, aby ho nezabíjal, že sa mu vráti česť. A tak vznikne spor medzi týmito hrdinami. Agamemnon si zoberie Brísovu dcéru, ale stratí Achilleovu podporu v boji. Achilleus vystúpi z boja. Jeho matka bohyňa Thetis si vypočuje syna a ide na Olymp za Diom, aby ho poprosila o to, aby pomáhal Trójanom, nech si Achájci uvedomia, že spravili chybu. Zeus jej prisľúbi, že bude pomáhať Trójanom. A tak sa i stane. Zakáže všetkým bohom, aby prestali pomáhať niektorej zo strán a sám pomáha Trójanom. Trójanom sa stále viac darí až sa dostanú k lodiam. Medzitým sa Achájci snažia prehovoriť Achillea, aby sa vrátil na bojisko. Ten je však stále urazený a do bojov sa nemieni zapojiť. Avšak jeho priateľ Patrokles chce pomôcť Achájcom, a to tak, že sa oblečie do Achilleovej výstroje. Achilleus povolí útok. Dá Patroklovi príkaz (radu), aby síce odohnal Trójanov od lodí, ale aby ich neprenasledoval. Lenže Patrokles si chce získať slávu a začne prenasledovať Trójanov.

Veľa hrdinov zabije, avšak dvaja bohovia ho vyzlečú z výstroje a hneď k nemu pribehne Hektor. Zabije Patrokla a chce ho dostať do Tróje ako trofej, avšak o Patroklovo telo bojuje Meneláos, Aiás a mnoho gréckych bojovníkov. Veľa hrdinov zomrie pri boji o Patroklovo telo. Nakoniec sa predsalen podarí Achájcom odtiahnuť Patroklovo telo. Hektor sa musí uspokojiť s Achilleovou výzbrojov. Achájci vyšlú ihneď posla k Achilleovi. Achilleus je v šoku. Našťastie sa boje skončili, lebo prišla noc. Achilleova matka Thetis počuje syna plakať a vynorí sa. Achilleus jej vyrozpráva, čo sa mu prihodilo. Thetis ide ihneď na Olymp požiadať Héfaista, aby vytvoril Achilleovi výzbroj, lepšiu akú mal predtým. Tak sa stane. Achilleus hneď ráno uzavrie mier s Achájcami a vyberie sa zabiť Hektora - Patroklovho vraha. Achilleus spôsobuje hrôzu medzi Trójanmi a zabíja každého, koho vidí. Takto zabije dvoch Hektorových bratov. Trójania sa postupne sťahujú za hradby jediný Trójan, ktorý zostáva pred hradbami je Hektor. Rodičia naňho volajú, aby išiel za hradby. On však chce zabiť Achillea, ktorý sa blíži. Keď sa Achilleus priblíži Hektor sa zľakne a začne bežať. Nakoniec sa zastaví a bojuje s Achilleom. Nemá veľkú šancu. Achilleus ho zabije a povláči ho pred očami Trójanov. Potom sa na počesť hrdinstva Patrokla uskutočnia hry. Po 12 dňoch sa však bohom zdá, že Hektor si už vytrpel dosť. Priamos - Hektorov otec ide do tábora Achájcov. Achilleus mu vráti Hektorovo telo a zaručí starcovi, že 10 dní nebudú Achájci bojovať, aby mohli Hektora pochovať. Takto sa končí Homérova Iliada. Vlastný posudok:

V Iliade bolo niekoľko hlavných postáv. Každá z nich mala iný charakter:

Helena: Ja si myslím, že je to krásna žena, ktorá je najviac manipulovaná bohmi a vlastne nechtiac spôsobuje vojnu.

Menelaos: Je to človek, ktorý stratí svoju manželku, ktorú miloval. Myslí si, že ho už nemá rada a chce sa jej pomstiť, je presvedčený, že on je v práve.

Paris: Paris nevedel, že únosom Heleny, prinesie Tróji skazu, lebo Afrodita mu sľúbila, že odíde s Helenou a v pokoji s ňou bude žiť. Tiež je presvedčený, že je v práve.

Agamemnon: Podľa mňa chce pomôcť svojmu bratovi a z vojny chce vyjsť s bohatstvom a s uznaním, že porazil bohatú a bohmi opevnenú Tróju, avšak musel preto nechať zabiť svoju obľúbenú dcéru.

Priamos: Kráľ, ktorý pri 10-ročnej vojne stratí všetko, čo mal (synov, mesto, ľud, bohatstvo). Napriek tomu je odvážny a vyberie sa do gréckeho tábora po telo svojho syna Hektora a osobne, bez zbraní ho získa.

Rozpráva sa aj s vrahom svojich synov.

Achilleus: Je to najsilnejší bojovník Grékov, bez ktorého by hneď od začiatku nebojovali tak úspešne. Podľa mňa urobil Agamemnon veľkú chybu, keď zobral Achilleovi Brísovu dcéru.

Hektor: Je to najsilnejší bojovník Tróje, ktorý predstavoval veľkú oporu Tróje (vojensky, psychicky), bez ktorého by Trója mala oveľa menšie šance na obranu.

Odysseus: Bol to geniálny stratég, ktorý bol veľkou oporou Grékov.

Celý problém Trójskej vojny spočíva v tom, či Helena patrí Menelaovi alebo Parisovi, alebo či vôbec niekomu má patriť. Podľa môjho názoru je nezmyselné bojovať 10 rokov kvôli jednej žene, ktorá sama nevie, kam patrí. Myslím si, že keby sa Achájci snažili dohodnúť sa s Trójanmi, mohli byť zabrániť 10-ročnej vojne. Keď však bojovali, mohli vymyslieť nejakú lesť (ako neskôr vymysleli-Trójsky kôň). Dôležitým zlomom bol konflikt medzi Agamemnonom a Achilleom. Podľa mňa nemal Agamemnon právo zobrať Achilleovi Brísovu dcéru. Práve naopak - mohol povedať, že necháva všetkým ich dary, lebo si váži ich prácu. Takto si mohol získať popularitu a vodcovia mu mohli byť zaviazaní. Ešte ako vodca mal počúvať rôzne názory na útok a po každom útoku mal vyhodnotiť najlepší spôsob boja. A nakoniec použiť najlepší spôsob boja. Ešte sa mal snažiť získať si ďalších spojencov. Ale taktiež obdivujem tých, ktorí boli ochotní bojovať 10 rokov bez toho, aby boli len chvíľu s rodinou, v rodnej krajine. Myslím si, že si mali oddýchnuť od vojny (zregenerovať aj svoje sily), a potom urobiť masívny útok. Taktiež si mali uctievať všetkýh bohov a dávať im obrovské dary a modliť sa k nim. To by im bolo umožnilo spraviť veľký útok s podporou bohov. Fascinuje ma, že nebojovali v noci. Vtedy predsa mohli prísť nebadane k hradbám, otvoriť ich a poraziť Tróju, alebo keď boli Trójania pred hradbami, mohli ich obklúčiť. To isté platí o Trójanoch - mohli vyjsť v noci, zničiť lode ,obklúčiť Achájcov a zabiť ich. Aj tak sa mi ale zdá mierové riešenie najlepšie. Myslím si, že to bola zaujímavá zábava bohov, ktorí sa nakláňali na jednu zo strán (obety, modlitby, Héra+Athéna-jablko). V tom je rozdiel medzi predstavami o bohoch a ich skutkami - robia chyby, jednajú ako ľudia. Homér skončil Iliadu tým, že zomrel Hektor, a nie tým, že Achájci vymysleli trójskeho koňa. Predpokladá sa, že sa mu koniec Tróje s trójskym koňom nepáčil, preto dej ukončil smrťou Hektora.