Autor: Jan Palárik (1822-1870)
Dielo: Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch
Literárny žáner: veselohra
Životopisné údaje: Narodil sa 27. apríla roku 1822 v Rakovej (okres Čadca) do rodiny dedinského učiteľa a organistu. Tu dostal základy školského a hudobného vzdelania. Nižšie triedy gymnázia vychodil v Žiline, vyššie v maďarskom Kecskeméte. Počas teologických štúdií v Ostrihome, Bratislave a Trnave získal národne povedomie, osvojil si racionalisticko-liberálne názory a nadobudol rozhľad v nemeckej a francúzskej literatúre. Po vysvätení za kňaza začal pôsobiť ako kaplán v Starom Tekove. Za svoje zmýšľanie bol prenasledovaný už počas štúdia a svojich názorov sa nevzdal ani počas svojho kňazského pôsobenia. V revolučných rokoch prijal radikalizmus Karla Havlíčka-Borovského a vyslovoval sa za občianske práva, národnú i sociálnu slobodu. V roku 1850 odišiel do Vindšachtu, kde vydával časopis Cyril a Method. Zastával sa v ňom demokratizačných reforiem v cirkvi. Keď odmietol svoje tvrdenia odvolať bol predvolaný pred cirkevný súd a odsúdený na jednomesačné väzenie. Po páde Bachovho absolutizmu sa začal venovať občiansky angažovanej novinárskej činnosti. V časopise Priateľ školy a literatúry vítal éru ústavnosti, poukazoval na chyby v národnej politike a snažil sa dorozumieť s maďarskými liberálmi. V roku 1862 začal pôsobiť ako farár v Majcichove pri Trnave, kde aj v roku 1870 zomrel.
Téma: Život na grófkinom zámku. Spolužitie Slovákov s Maďarmi.
Idea: Vzájomná úcta a porozumenie medzi slovenským a maďarským národom.
Touto hrou chce autor ukázať, ako by mohli žiť vo vzájomnej úcte a porozumení národy v Uhorsku. Zámena postáv vytvára mnoho komických udalostí, zaľúbia sa do seba tí, ktorí sa majú, koniec = dve svadby.Autor chcel poukázať na vlastenectvo slov. inteligencie a vlastenectvo je neodmysliteľné bez lásky k ľudu. Prostredníctvom tohto vlastenectva si inteligencia získava rešpekt u šľachty. Palárik zidealizoval šľachtické postavy.Palárik vyzýva, aby nezapierali národy Uhorska svoj pôvod, chce, aby sa na Slovensku rozprávalo po slovensky.Hlavné postavy:Miluša – grófkina spoločníčka, dcéra rechtora Oriešku.
Je národne uvedomelá, a vlastenka. „Ó darmo sa sebec tým menom honosí: Kto nie je priateľ ľudu, ten nie je vlastenec, lež márny šarlatán a streštenec, ktorý len nesvornosť rozsieva v krajine“.Svojím skutočným vlastenectvom ide príkladom grófke Hrabovskej, ktorú, poukazovaním na umeleckú stránku národa, jeho piesne a kroje, privádza bližšie k slovenskému ľudu. Svoje pokrokové liberálne názory prezentuje, potom ako sa dozvedá o grófkinom rozhodnutí vydať sa za neznámeho šľachtica.Eliza Hrabovská – grófka, uhorská aristokratka slovenského pôvodu. K svojim koreňom sa vďaka Milušinmu vplyvu neobracia chrbtom, snaží sa s ľudom a jeho zvykmi zoznámiť. Aj ona si osvojuje Milušine demokratické názory. Stáva sa ústretovejšou a pokrokovejšou. „Civilizované panstvo má byť k svojmu ľudu láskavé a blahosklonné…“Nedarí sa jej celkom potláčať prejavy márnivosti, pýchy a žiarlivosti. Vedomá si svojej krásy a postavenia, fakt že domnelý barón si všíma viac Milušu, ju vyvedie z rovnováhy.Ľudovít Kostrovický – uhorský barón slovenského pôvodu. Štúdiá v Budapešti z neho urobili veľkého maďaróna, ktorý svoj slovenský pôvod zavrhuje a všetko nemaďarské spolu s ním.
„Pišta: S nikým v celom dome sa nechce zhovárať ani po nemecky, ani po slovensky, taký z neho zostal magyar sakramentský!“ Navráva si, že práve to z neho robí vlastenca, že tým vyjadruje lásku k Uhorsku.Capková – komorná grófky Hrabovskej. „Stará relikvia prevrátenej výchovy a nerozumných predsudkov našej civilizácie“ takto sa o nej vyjadrila grófka a nebola ďaleko od pravdy. Jej komorná je totiž, napriek tomu, že jej otec bol panským hajdúchom a ona je Slovenka, odrodilec ako bič. Nerada vidí a počuje ako sa grófka s Milušou rozprávajú po slovensky.Ján Rohon – stoličný inžinier, spolužiak mladého baróna. Je protipólom Ľudovíta, akousi Milušou dvojice barón – inžinier. Je vlastencom a národoľubcom tak ako Miluša, preto je mu ťažké hrať úlohu maďaróna a privítanie, ktoré im domnelá grófka pripraví ho zaujme.
Milušino srdce si získava najmä pre svoje vlastenecké názory.Orieška – dedinský učiteľ, Milušin otec. Ako vzdelaný človek sa snažil zabezpečiť vzdelanie aj svojej dcére. „Pri svojom chatrnom učiteľskom plate neľutoval som žiadnych obetí, aby som svojmu jedinkému dieťaťu, keď nič inšie aspoň dobrú výchovu obstaral.“Kompozícia: Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch je klasickou drámou s dodržaním jednoty miesta, času a deja. Celá zápletka sa počas troch dejstiev odohráva v jeden deň na zámku grófky Hrabovskej. Aj vnútorné členením korešponduje s klasickou kompozíciou drámy. 1. expozícia – na zámok prichádza správa o barónovej návšteve, oba páry sa dohodnú na výmene 2. kolízia – Miluša s Rohonom odhalia inkognito 3. kríza – Ľudovít je prichytený v záhrade 4. peripetia – Ľudovít vyhlasuje, že je ochotný si zobrať „Milušu” 5. katastrofa – všetky skutočnosti sú uvedené na pravú mieru nastáva zmierenieObsah: Oriešok prichádza na zámok za dcérou Milušov. Stretá sa aj s grófkou, ktorú prosil o podporu pri oprave školy. Grófka pomôže Orieškovi a dohodne sa s ním o príprave privítania mladého baróna Kostrovického, ktorý sa má stať jej manželom. Úradník Suchay prichádza oznámiť, že je koniec žatvy a žnice a ženci chcú osláviť radostné obžinky.
Grófka sa rozhodne spojiť oslavy s privítaním mladého baróna.Barón Kostrovický píše list, že syn príde s priateľom Rohonom, s ktorým študuje v Pešti. Grófka chce dobre spoznať baróna a rozhodne sa preobliecť za kráľovnú plesu a Milušu za grófku. Tento nápad však dostane aj barón, ktorý sa preoblečie za inžiniera Rohona a jeho priateľ za baróna. Rohon sa po stretnutí s Milušou preoblečenou za grófku hneď zamiluje. Grófovi sa nepáči jej vystupovanie a rozhodne sa odísť. Svoje rozhodnutie však zmení, keď ho očarí krása kráľovnej obžiniek, za ktorú sa prezliekla grófka. Nič netušiaci barón sa do nej na prvý pohľad zamiluje.Inžinier nemôže viac skrývať lásku k Miluši a rozhodne sa priznať. Miluša ho však predbehne a povie, že nie je grófka, ale jej spoločníčka. Neskôr sa Miluša spolu s grófkou dozvedá, že Rohon nie je barón a žiada grófku o Milušinu ruku. Po otvorení obžiniek sa barón priznáva, že je inžinier. Nútia ho, aby si zobral za ženu kráľovnú plesu, aby zachránil jej česť.
Deva je však podľa správania nevzdelaná a barón ju odmieta. Keď sa od Orieška dozvedá, že Miluša je jeho dcéra a má dobré vychovanie, chce si ju vziať. No stále netuší, že za devu je prezlečená grófka. To sa dozvie, až keď požiada Oriešku o Milušinu ruku. Po vyjasnení nedorozumení si Miluša berie Rohona a barón grófku.Citáty: Oriešok v rozhovore s barónom Kostrovickým:„...aby si Slováci a Maďari sväté práva spoločnejkrajiny Uhorska spojenými silami bránili, národnostisvoje vzájomne ctili, národnej vzdelanosti a osvety -bez ktorej blaho vlasti ani myslieť sa nedá - jedendruhému úprimne dopriali a aby žiadnej nenávisti,žiadneho sváru medzi nimi nebolo..." Milušin názor na vlastenectvo:„Ó, darmo sa sebec tým menom honosí:Kto nie je priateľ ľudu, ten neni vlastenec,lež márny šarlatán alebo streštenec, ktorý lennesvornosť rozsieva v krajine!..."Vlastný názor: Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch na mňa spočiatku pôsobilo ťažkopádnym dojmom. Orieškovo mentorovanie hneď v úvode veštilo, že sa aj celá hra bude niesť v podobnom duchu poučovania a dej nebude dostatočne výrazný. Postupom času som sa však predsudkov zbavil a potvrdil sa presný opak toho, čo som očakával na začiatku
