Literárny druh: epika
Literárny žáner: poviedka zachytávajúca spoločenské zlá
Téma: poviedka vykresľuje obraz slúžky, ktorá slúži u majstra, kde napriek tomu, že je hluchá, padne na jej osobu nejedno krivé slovo
Idea: autor v diele odhaľuje hlavne následky alkoholizmu
Hlavné postavy:

• Apoliena- hluché 15- ročné dievča, ktoré prichádza slúžiť do domu majstra
• Pani majstrová: majstrova žena, nemala rada Apolienu
• Vedľajšie postavy:´Apolienina matka, jej sestry

Dej: V dome majstra potrebujú na výpomoc slúžku. Prichádza Apoliena, ktorá síce nespĺňa predstavy majstra a pani majstrovej, no po dlhom prehováraní jej matkou, je do práce prijatá. Slúžka to nebola bohvieaká, mala len pätnásť rokov, k tomu bola ešte aj hluchá... Všetci v dome, s učňami na čele, ju iba využívali a robili si z nej posmech. Nedeľu po nedeli prichádzajú Apolienu navštevovať jej sestry. Najskôr staršia, jej navlas podobná, len krajšie oblečená, potom mladšia, ktorá bola odlišná od tých dvoch tým, že nebola hluchá.

Prichádza aj ich matka a stretáva sa s paňou. Sťažuje sa jej, ako jej manžel pijan bitkou už dve deti zmrzačil, a tak o sluch pripravil a ako sa bojí o tú najmladšiu, aby takisto neskončila. Pani jej radí, nech od neho ujde, no ona tvrdí, že útekom nič nevyrieši. Po tomto rozhovore si učni uvedomia ako sa majú dobre. I keď sem- tam dostanú nejaké to zaucho, tá bolesť je nič v porovnaní s bolesťou, ktorú musela cítiť Apoliena, keď ju otec bitkou načisto o sluch pripravil. Odvtedy nikto v dome nedovolí viac po Apoliene húkať alebo vysmievať sa jej.

V poviedke Apoliena chce Tajovský poukázať hlavne na dôsledky alkoholizmu. Hodnotný je však aj záver diela, kde včetci zmenia výsmešný postoj k hluchej slúžke na pochopenie a súcit.Dielo je iné od predchádzajúcich Tajovského poviedok tým, že rozprávačom už nie je sám autor, ale jeden z učňov pracujúci u majstra.