Druh: dráma
Námet: boj švajčiarskeho ľudu /sedliakov/ proti Habsburgovcom
Kompozícia: 5 dejstiev
Časová situácia: 14. storočie
Prostredie: Švajčiarsko
Kontrasty: život Viliama Tella-smrť Gesslera
Hlavné postavy:
- Viliam Tell: hrdý poľovník, strelec žijúci v horách mimo ľudí
- Hermann Gessler: Tellov protipól, tyran, zemský fojt vo Schwyze a v Uri
- Stauffacher: Tellov zástanca
- Walter Fürst: Hedvigin otec, Tellov svokor
- Attinghausen: stelesňuje dlhú históriu a osudy Švajčiarska
- Hedviga: Tellova manželka
- Walter: Tellov a Hedvigin syn
Dej: Začiatkom 14. storočia boli obyvatelia troch švajčiarskych kantonov /Uri, Schwyz a Unterwalden/ utláčaní habsburským fojtom-správcom Gesslerom. Postupne ich oberal o práva, ktoré ešte ich pradedom udelil cisár. Hrdí potomkovia voľných Švajčiarov však takýto útlak nechceli znášať. Preto sa zástupcovia troch kantonov zišli na Rüttli a vyhlásili tzv. Večný spolok a prísahou sa zaviazali bojovať proti Habsburgovcom za svoje práva. Konflikt sa vyostril, keď správca Gessler dal na námestí mesta Altdorfu vztýčiť na žrdi svoj klobúk a rozkázal, aby sa mu poklonil každý, kto pôjde popri ňom. Tell sa vybral aj so svojím synkom Walterom do Altdorfu na návštevu k svojmu svokrovi.
Jeho žena Gertruda ho nechcela pustiť, lebo tušila, že sa stane niečo zlé. Keď prechádzali námestím Altdorfu, Tell popri odpovediach na zvedavé otázky svojho syna, klobúku nevenoval veľkú pozornosť. Nepoklonil sa mu, preto ho drábi kopijou zastavili. Medzitým sa tam zhŕklo niekoľko ľudí a prišiel i sám fojt Gessler. Keď sa dozvedel, aký priestupok spáchal Tell, dal mu úlohu. Vzhľadom nato, že je „majstrom kuše,“ mal zo vzdialenosti 80 krokov zostreliť šípom jablko z hlavy svojho syna. Ak strelí vedľa, bude o hlavu kratší. Tell si však pripravil aj 2. šíp, a to v prípade, že by syna zabil, zabil by aj Gesslera. On však trafil jablko na Walterovej hlave. Gessler bol odhodlaný pustiť ho domov, ale všimol si, že Tell má ešte jeden šíp. Spýtal sa ho načo mu bol, ale ručil za jeho život, takže Tell sa nebál povedať mu pravdu. Keď ju vyriekol, Gessler rozkázal odviesť ho do väzenia- „tam, kde slnce ani mesiac nesvieti.“
Ostatní boli proti tomu, ale Gessler si stál za svojím. Do Küssnachtu /väzenia/ sa vypravili člnom, stretla ich však búrka. Dovolili Tellovi veslovať čln. On to využil, odskočil na breh a čln odkopol späť do búrlivých vĺn. Utekal sa skryť, medzitým sa Gessler zachránil. Gessler išiel na hrad a Tell mu strelil šíp priamo do srdca. Ľudia sa tešili: „Vlasť slobodná je.“ Po jeho smrti v krajine došlo k protipanským vzburám, vzbúrenci zapaľujú panské hrady. Dokonca zvesili i klobúk, ktorý slúžil na klaňanie sa samému Gesslerovi. Zvolili si ho za symbol slobody. Medzitým bol však zavraždený i cisár svojim synovcom. Ten v prevlečení mnícha prišiel do Tellovho domu. Tell mu vysvetlil cestu k pápežovi. Všetci oslavujú Tella a ďakujú mu za oslobodenie od Gesslera.