referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bohuš
Štvrtok, 27. januára 2022
E. M. Remarque: Traja kamaráti
Dátum pridania: 25.10.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: sanushka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 911
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 8.1
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 13m 30s
Pomalé čítanie: 20m 15s
 
Erich Maria Remarque, vlastným menom Erich Paul Remark, patrí k najobľúbenejším autorom 20.storočia. Jeho tvorba bola ovplyvnená Jackom Londonom, Ernestom Hemingwayom a nórskym spisovateľom Knutom Hamunsenom, ktorý sympatizoval s fašistickým hnutím v Nórsku. Diela Remarquea sa vyznačujú silným humanizmom, ale hlavne protifašistickou a spoločensko-kritickou tematikou. Hrdinovia jeho diel sú vždy nejakým spôsobom zrazení k zemi a stratení. Väčšinou sa jedná o mladých ľudí, ktorí si nedokážu pod vplyvom vonkajšej determinácie (vojny) nájsť miesto a uplatnenie v živote. Využitím podrobnej charakteristiky postáv, prvkov expresionizmu, naturalistických opisov scén na fronte, ale i drsných slov dodáva autor svojim dielam osobité kúzlo.
  • 1898-22. júna sa narodil v severo- nemeckom mestečku Osnabrück v rodine knihára Paula Remarka a jeho ženy Anny Marie. Vyrastal spolu so svojimi sestrami Ernou a Elfriedou, Jeho o dva roky starší brat Theodor umrel v roku 1901.
  • 1912-na želanie matky nastúpil na učiteľský seminár. Zaujímala ho poézia, výtvarné umenie a hra na klavíri.
  • 1916-štúdium prerušil, narukoval do nemeckej armády (Reichswehr). Výcvik absolvoval v kasárňach v Caprivi pri Osnabrücku a Celle.
  • 1917 -12. júna prevelený na západný front do Ham-Lengletu-31.júla front opustil, kedy bol zranený črepinami z granátu na ľavej nohe, pravom ramene a krku
  • 1918-bol odmenený Železným krížom prvej triedy - znova začal navštevovať seminár a dokončil školu, ktorú prerušila vojna
  • 1919-školu skončil, pôsobil na rôznych základných školách v dedinkách v okolí Osnabrücku
  • 1920-s učiteľovaním definitívne skončil a vrátil sa späť do rodného mesta, kde pracoval ako obchodník, predavač náhrobných kameňov, účtovník, organista či ako učiteľ klavíra
  • 1921-v marci začal písať divadelné kritiky pre osnabrücké noviny
  • 1922 -redaktor v magazíne Echo Continental v Hannoveri
  • 1925 -v Berlíne pracoval ako redaktor v novinách Sport im Bild. Tu sa zoznámil so svojou prvou manželkou- Ilze Jutta "Jeanne" Zambonou.
  • 1929 -nominovaný na Nobelovu cenu za lieratúru (román Na západe nič nového)
  • 1931-nominovaný na Nobelovu cenu za mier-usadil sa vo Švajčiarsku, kde neskôr poskytoval útočisko ostatným nemeckým emigrantom
  • 1938 -bol zbavený nemeckého štátneho občianstva
  • 1939-vydal sa na cestu do Ameriky. Prežil tu mnoho vášnivých ľúbostných vzťahov s populárnymi hollywoodskymi herečkami Marlen Dietrich, Natasha Paley, Greta Garbo, Lupe Velez a napokon aj s Paulette Goddard - jeho poslednou manželkou.
  • 1941-mal premiéru film So Ends Our Night podľa románovej predlohy Miluj blížneho svojho. V Amerike sa venoval aj charitatívnej činnosti v spolupráci s European Film Found - organizáciou na podporu nemajetných emigrantov v USA a usporadúval výstavy svojej rozsiahlej zbierky obrazov.
  • 1947-získal americké štátne občianstvo
  • 1963-mesto Osnabrück mu udelilo Möserovu medailu
  • 1970-zomrel na klinike vo švajčiarskom meste Locarno na zlyhanie srdca. Pochovaný je na cintoríne v Porto Ronco vo Švajčiarsku.
TVORBA
  • Romány:
    • Cesta späť (1931) – román z vojnového prostredia zachytávajúci návrat vojakov z frontu a ich zložité začlenenie sa do spoločnosti
    • Čas žitia, Čas umierania (1954) – v románe opisuje zápas nemeckého vojaka, ktorý pochyboval o správnosti ideí, za ktoré nasadzoval život, na pozadí bojov druhej svetovej vojny. V Nemecku dielo vyšlo v cenzurovanej podobe.
    • Čierny obelisk (1956) – opis života obyčajného človeka žijúceho v Nemecku
    • Gam (1923-1924) – autor opisuje romanticko- dobrodružnú cestu mladej ženy po exotických krajinách
    • Iskra života (1952) – román z prostredia koncentračného tábora
    • Kútik snov (1920) – autobiografický román, ktorého písaním si autor krátil pobyt v nemocnici Sv. Vincenta v Duisburgu počas vojny
    • Miluj blížneho svojho (1941) – román z emigrantského prostredia·Na západe nič nového (1929) – román zobrazuje záverečný rok prvej svetovej vojny·Nebo nepozná obľúbencov (1961)
    • Noc v Lisabone (1962) – opis života emigrantov
    • Tiene v raji (1971) – osudy emigrantov, ktorí sa usilujú zaradiť do normálneho bežného života·Traja kamaráti (1936)
    • Vábivé horizonty (1927) – vychádzali časopisecky
    • Víťazný oblúk (1946) – opis života na úteku cez Európu do Spojených štátov
    • Zasľúbená krajina (1970) - príbeh emigrantov a utečencov, ktorým sa počas druhej svetovej vojny podarilo dostať z hitlerovského Nemecka do USA, väčšinou za dobrodružných a nebezpečných okolností
  • Divadelné hry:
    • Posledná zastávka (1956)
    • Posledné dejstvo (1955)
  • Zbierka poviedok :
  • Nepriateľ (1930-1931)
Remark alebo Kramer? Pálenie kníh - nacistické orgie pri blčiacom ohni - neobišlo ani Remarquove romány Na západe nič nového (1929) a Cesta späť (1931). Propaganda bola dôsledná. V rámci štvania proti Remarquovi šírila nepravdivé informácie, z ktorých mnohé pretrvali aj do dnešných čias. Napríklad mýtus o jeho pôvodnom mene. Nacisti vytvorili historku o akomsi Židovi, Kramerovi, ktorý nikdy nebol vo vojne a preto ani jeho román Na západe nič nového, ktorý napísal pod pseudonymom Remarque, neopisuje skutočnú situáciu Nemcov na západnom fronte. S menom Erich Paul Kramer sa dokonca môžeme stretnúť aj v edičnej poznámke ku knihe Na západe nič nového. Faktom však ostáva, že 22. júna 1898 sa v Osnabrücku narodil Erich Paul Remark. Svoj neskorší pseudonym s najväčšou pravdepodobnosťou prevzal od svojho prapradeda Johanna Adama Remarqua.

TRAJA KAMARÁTI

Stručná charakteristika diela:Román o láske bez pátosu, ale najmä o vernom kamarátstve medzi troma mužmi, až za hranice smrti. Remarque na jednotlivých osudoch cez súkromný život zachytáva celú spoločenskú i politickú situáciu v povojnovom Nemecku, v období hospodárskej krízy. Opisuje osudy ľudí, poznačených vojnou, pre ktorých je návrat do reality života novým bojom s úzkosťou a zúfalstvom a tiež bojom o holú existenciu v cynickej spoločnosti. Príbeh jasne svedčí o autorovom rozčarovaní z ťažkých čias, predsa je však plný sviežeho humoru. Patrí k najkrajším dielam oslavujúcim silu priateľstva a lásky do posledného dychu. Rovnako ako iné Remarquove diela, aj v tomto románe sa prejavujú autorove silné pacifistické názory iritujúce nacizmus.

Charakteristika postáv:
  • ROBERT LOHKAMP- asi 30- ročný muž, ktorý vo svojej mladosti veľa prežil, vojna mu zobrala mnoho priateľov, ilúzie o šťastnom a bezstarostnom živote a tiež jeho zmysel. Až pokým nespoznal Pat, bol jeho život prázdny a monotónny. Mal veľmi rád alkohol, dokázal ho odosobniť a uvoľniť, len vtedy sa cítil byť naozaj štastný a vedel zabudnúť na všetko, čo prežil. Napriek tomu mu však psychickou oporou boli jeho dvaja kamaráti, ktorí si prežili na frontoch to isté peklo. Spolu vlastnili autodielňu s benzínovou pumpou, po práci si šli zväčša sadnúť do nejakého podniku, a častokrát sa len o polnoci vracali domov. Robert si zarábal aj hraním na klavíri v jeho obľúbenom podniku- Internetionale, kde sa stretával so svojimi kamarátkami- prostitútkami. Jeho život sa zmenil vo chvíli, keď sa zaľúbil do Pat, začal myslieť na budúcnosť, opäť našiel dôvod, pre ktorý mohol ďalej žiť.
  • PATRICIA HOLLMANOVÁ- veľmi milá, sympatická a krásna mladá žena, pôvodom Nemka, pochádzajúca z dobre situovanej rodiny. Vojna jej taktiež vzala ilúzie o šťastnom živote, priniesla sklamanie a obrala ju o majetok... V čase, keď spoznáva Robbyho, sa jej život znovu napĺňa, užíva si lásku plnými dúškami a je nekonečne šťastná. Jej rozlet však prekazí zákerná choroba, proti ktorej spolu s Robertom bojuje ako sa len dá. Ale- prehráva...
  • GOTTFRIED LENZ- Robbyho a Ottov kamarát, vtipný, častokrát aj dosť ironický a sarkastický, no úprimný a pracovitý. Sám seba nazýval "posledným romantikom", bol vždy veselý a plný energie, zapájal sa do rôznych politických schôdzí a kampaní, čo sa mu však raz stalo osudným.
  • OTTO KOSTER- ďalší z "Troch kamarátov", triezvy, rozumný muž, vo vojne bol veliteľom jednej z rót, neskôr pilotom či automobilovým pretekárom. Založil si autodielňu Koster a spol., v ktorej zamestnal svojich dvoch kamarátov a pomocníka Juppa. V spoločnosti svojich priateľov bol rád, spolu sa chodievali baviť, no svoje pocity nedával veľmi najavo, bol skôr introvertným typom človeka, čo do istej miery spôsobila vojna.
DEJ:

Hlavnými postavami sú už spomínaní traja kamaráti- Robert, Otto a Gottfried, majitelia autodielne, ktorých spája spoločná minulosť- boje na frontoch, pocity sklamania a nešťastia. Často ich prepadajú myšlienky neistoty a nedôvery ešte aj teraz, po vojne:„ „ Nebeský otec pomôže. Pomáha vždy, aj keď to nechápeme. " kňaz kývol hlavou a odišiel. Díval som sa za ním, kým som nepočul, ako sa za ním zavreli dvere. Áno, pomyslel som si, keby to bolo také jednoduché. Pomáha, vždy pomáha! Ale pomohol vari Bernhardovi Weisemu, keď ležal a reval od bolesti s prestreleným bruchom v Houtholterskom lese, pomohol Katzcinskému, ktorý padol v Handzame a zanechal chorú ženu a dieťa, ktoré ešte vôbec nevidel, pomohol Mullerovi a Leerovi a Kemmerichovi, pomohol hádam malému Friedmannovi a Jurgensovi a Bergerovi a miliónom ostatným? Doparoma, na svete už vytieklo príliš mnoho krvi, než aby človek takto mohol veriť v nebeského otca!" Hoci sa kamaráti častokrát utiekajú k alkoholu, pretože vojna im vzala zmysel života, majú jeden druhého a navzájom sa podporujú, po celodennej práci v dielni sa chodia spolu zabávať, uvoľniť sa...Vlastnia malé škaredé , no za to šikovné športové autíčko Karla, s ktorým častokrát pretekajú na cestách s inými autami. Pri jednych takýchto pretekoch, keď sa chystajú zabaviť sa a osláviť Robertove tridsiate narodeniny, spoznávajú mladé a pekné dievča- Patrice Hollmanovú. Spočiatku jej Robert nevenuje veľkú pozornosť, až pri odchode si všimne, aká je pekná. Začnú sa spolu tajne stretávať, Robby o tom zatiaľ nechce svojim kamarátom hovoriť, okolnosti ho však neskôr prinútia. Ich každodenné kamarátske výlety do prírody, divadla či nejakého baru postupne prerastajú do vzájomnej lásky. Robertov bezcieľny život sa zmení, nachádza svoj životný cieľ- spoločný život s Pat, ktorý sa mu postupom času splní.

„Som šťastná, " povedala. Stál som tu a hľadel som na ňu. Boli to iba dve slová, ale boli to slová, aké som ešte nikdy nepočul. Poznal som dosť žien, ale vždy to boli iba povrchné stretnutia, dobrodružstvá, občas zaujímavá hodina, večer vo dvojici, útek pred sebou, pred zúfalstvom, pred prázdnotou. Nechcel som ani, aby to bolo ináč, lebo som sa naučil, že človek sa na nikoho nemôže spoľahnúť okrem seba a prípadne jedného kamaráta. Teraz som si naraz uvedomil, že jestvuje človek, pre ktorého niečo znamenám proste už tým, že tu som a že je šťastný, pretože tu som. Keď to tak človek vraví, znie to veľmi jednoducho, ale ak sa človek nad tým zamyslí, je to neslýchané a nemá to konca. Je to niečo, čo človeka môže úplne rozvrátiť a zmeniť. Je to láska a je to aj niečo iné. Niečo, za čo sa oddá žiť. Pre lásku muž nemôže žiť. Pre človeka áno."

V autodielni sa kamarátom veľmi nedarí, nemajú dobré zákazky, a tak sa rozhodnú privyrobiť si „taxikárčením". Aj napriek Robbyho vzťahu sa naďalej stretávajú, chodia sa zabávať aj spolu s Pat, všetci si dobre rozumejú. Pat sa onedlho sťahuje do penziónu, kde býva Robby, užívajú si jeden druhého a sú nekonečne šťastní. Rozhodnú sa ísť na dovolenku k moru, kde sa však Pat nečakane obnoví stará choroba, prichádza lekár, ktorý Robbymu oznámi, že Pat sa uňho na tuberkulózu lieči už niekoľko rokov, a že musí ísť do sanatória. Pat odchádza aj s Robbym, ktorý sa po týždni vracia naspäť. Stane sa nešťastie, na politickej schôdzy zastrelia Gottfrieda, Robby a Koster sú zlomení, Otto pátra po vrahoch, chce, aby za každú cenu zaplatili životom za Lenzovu smrť. Ich život sa rúca, sú nútení predať autodielňu, nechajú si len Karla. Po čase spolu sa spolu s Ottom chystajú do sanatória, lebo s Pat je zle. Robby sa ubytuje v izbe vedľa Pat, obaja sú šťastní, že majú jeden druhého opäť pri sebe, aj keď za takýchto okolností. Peniaze sa míňajú, Otto sa vracia, aby predal Karla a posiela Robertovi peniaze, aby mu umožnil stráviť posledné chvíle s umierajúcou Pat. „Odložil som zrkadlo a pudrenku a opatrne som vložil ruku pod jej hlavu. Poniekoľkých minútach začala byť nepokojná.„Čo je, Pat?" spýtal som sa.„Tak to nahlas tiká," zašepkala.„Čo? Hodiny?" Prikývla. „Tak to hučí..."Odopäl som hodinky zo zápästia.So strachom sa pozrela na sekundovú ručičku. „ Daj ich preč..."Vzal som hodinky a hodil som ich o stenu. „Tak a teraz už nebudú tikať. Teraz sa čas zastavil. Roztrhli sme ho. Len my dvaja sme ešte tu, len my dvaja, ty a ja a nik iný." Pozrela sa na mňa.. Mala veľmi veľké oči. „Drahý..." zašepkala.Nemohol som zniesť jej pohľad. Prichádzal z diaľky a prešiel cezo mňa niekam do neznáma. „Môj kamarát" mrmlal som „môj milovaný, statočný kamarát." Zomrela v poslednej nočnej hodine pred svitaním. Umierala ťažko a mučivo a nik jej nemohol pomôcť. Pevne mi zvierala ruku, ale už nevedele, že som pri nej.Niekto kdesi povedal: „Je mŕtva."

Povedali o diele:

„ Napriek všetkej pochmúrnej tragickosti, napriek prostému deju bez efektných zauzlení a nečakaných dobrodružstiev, čím všetkým sa vyznačujú mnohé Remarquove romány, je román Traja kamaráti napínavým čítaním, obľúbeným u čitateľov. Remarque v ňom totiž dokázal, i keď menej efektne, ale rozhodne pravdivejšie a umeleckejšie, stvárniť tie základné ľudské pocity, kvôli ktorým sa oddá žiť i v situáciách najzúfalejších: priateľstvo a lásku. Priateľstvo muža k mužovi pod šibeničnou maskou, obetavé až po sebažerstvo, verné až za smrť, neštítiace sa ani toho, čo sa bežne nazýva vražda a čo v tomto prípade je iba výkonom spravodlivosti v bezprávnom štáte. A v stvárnení vzťahu, Roberta a Pat, podarilo sa autorovi vykresliť lásku tú najnežnejšiu, rovnako obetavú, rovnako ušľachtilú ako priateľstvo, no navyše bohatšiu o to záhadné, nevypovedateľné, krehké a silné zároveň, čo spája týchto milencov narodených ako tí shakespearovskí „ pod nešťastnou hviezdou " dvadsiateho storočia. A hádam práve tento večný návrat tematiky starej ako svet, je hlavnou príčinou obľúbenosti tejto knihy. " Nora Krausová

Môj názor na dielo:

Román sa mi veľmi páčil a zanechal vo mne skutočne dobrý dojem. Myslím si, že ho môžem zaradiť medzi najkrajšie knihy, ktoré som kedy čítala. Hneď odzačiatku ma zaujal pomerne rýchly dejový spád, stručné, ale úplne výstižné a zároveň pekné opisy atmosféry a situácie, veľmi sa mi páčilo vykreslenie krásnej, nežnej a napĺňajúcej láskyPat a Robbyho. Najkrajšie sa mi však zdali hlboké myšlienky, ktorých v diele nebolo málo, napríklad „ Iba nešťastný pozná šťastie. Štastný človek je iba manekýnom pocitu života. Predvádza ho, ale nevlastní. Svetlo vo svetle nesvieti. Svieti iba v tme. Nech žije tma! " alebo „ Ozajstný idealista túži po peniazoch. Peniaze sú peňažitou slobodou. A sloboda je život." či " Ľudia nie sú blázniví. Iba pažraví a nenásytní. Jeden nedožičí nič druhému. A hoci je všetkého veľa, väčšina nemá vôbec nič. Rozdeľovanie- v tom je pes zakopaný!" Zaujímavým je aj výrok charakterizujúci pocity stratenej generácie- „ Minulosť nenávidíte, prítomnosťou opovrhujete, budúcnosť vám je ľahostajná.“
 
Zdroje: REMARQUE, E. M.: Traja kamaráti, Bratislava: TATRAN. 1976. 485 s., , REMARQUE, E. M.: Traja kamaráti, Bratislava: TATRAN. 1976. 485 s.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.