V Paríži na jednej ulici stojí malý neútulný penzión, patirci vdove Vaugarovej. Jeho obyvatelia sú zväčša chudobný ľudia. Medzi nich patrí aj otec Goriot. Po jeho štvorročnom pobyte v penzióne sa z neho stal úbohý človek a všetci ho pokladali za podivína. Vedľa neho býval mladý muž Eugene Rastignac, ktorý prišiel do Paríža študovať práva a hlavne urobiť si kariéru. Vďaka svojej tete sa dostal k svojej bohatej sesternici. Na plese, ktorý poriadala sa zoznámil s Anastáziou. Eugen je po plese navštívil a bol veľmi prekvapený, keď u nej videl otca Goriota. Rozhodol sa vypátrať spätosť medzi nimi. Pričom úplne stráca Anastaziinu priazeň i priazeň jej manžela.

Zarmútený odchádza k sesternici, ktorá mu objasnila všetky zápletky, dovtedy jemu neznáme. Dozvedel sa najmä to, že Anastázia je dcéra Goriota a, že sú spolu s Delphinou na vrchole svojej slávy, zavrhli a nedbali ho obrať o celý majetok. Ďaľší obyvateľ penziónu Vautrin, hľadaný, nebezpečný galejník pobáda Eugena k podlostiam. Eugen je nevyrovnaný sám so sebou. Jeho nová skutočná láska je k Delphine, druhej Goriotovej dcére, ktorá si ho úplne podmaní. Goriot nesmrteľne milujúci svoje dcéry, žiada Eugena, aby mu o nich stále rozprával. Delphine opätovala Eugenovu lásku a preto ho chce dostať z penziónu. Zariadi mu byt, kde má bývať aj otec Goriot. V čase, keď sa majú obe sestry presťahovať, dostávajú sa do ťažkých finančných situácií a utískajú sa k otcovi, aby z neho dostali i tie posledné peniaze. Otec zúbožený svojími dcérami sa dostane až na smrteľné lôžko. Jeho dcéry to ale nedojme. Odchádzajú na ples. Otca Goriota čoraz viac prepadáva choroba. Je smutný a zúfalý, lebo konečne pochopí, ako ho mali vlastne "rady". Otec Goriot umiera opustený a sklamaný.