(Gotthold pochádza z prvého manželstva Jána Buddenbrooka st., jeho žena Jozefína zomrela pri pôrode a on sa potom oženil s Antoinettou Duchampsovou).
Je to už tretí list, ktorý píše svojmu otcovi a žiada ho o sumu 33 333 korún, ale otec mu tvrdošijne odmieta túto čiastku vyplatiť, pretože mu nemôže odpustiť to, že sa oženil mimo svoju spoločenskú vrstvu. Jána B. ml. Trápi, že jeho nevlastný brat stratil právo na rodinné dedičstvo a pozíciu v rodinnom podniku.

O dva a pol roka neskôr 14. apríla 1838 zapisuje Ján B. ml., v starých rodinných listoch dôležitú udalosť – narodenie dcéry Kláry.
V tejto kronike je história rodiny, ktorá bola známa od 16. storočia, vedená veľmi podrobne, zachytáva ešte aj detské choroby.

Šesť rokov potom, ako sa rodina presťahovala na Mengstrasse zomiera pani Antoinetta B., manželka starého pána Buddenbrooka. Vtedy si uvedomí, že asi ani on nebude už dlho žiť a rozhodne sa odovzdať vedenie firmy založenej 1776 svojmu synovi Tomášovi a o niekoľko mesiacov umiera, no Gottholda nespomenie ani náznakom. Ten prichádza na pohreb spolu s manželkou a tromi dcérami Friderikou, Henrietou a Fifi, no ani u brata nenájde otvorenú ruku.

Najsilnejšou osobnosťou rodiny Buddenbrookovej je Tóny. Odmalička pyšná na to, že je práve členkou tejto rodiny. Často to dáva najavo ľuďom nižšie postaveným. Žiarli však na postavenie iných detí a jej súpermi na celý život sú príslušníci rodiny Hagenstromovcov (bude sa im lepšie dariť ako Buddenbrookovcom). Keď odrástla, dajú na výchovu do penzionátu Sezemi Weichbrodtovej, starej slečny, ktorá pôsobila smiešne, najmä svojou rečou, premršťovala totiž samohlásky, hlavne za o zamieňala a .
( Jednej žiačke povedala: „Dieťa, nebuď také sprasté“, keď sa niekto ženil alebo vydával: „Buď šťastná, ty dabré dieťa.“)

U Budenbrookovcov sa jedného dňa zjaví pán Grunlich z Hamburgu, syn pastora. Na konzulovcov urobí veľmi priaznivý dojem. Nemajú ani štipku podozrenia, že by sa na túto návštevu dobre pripravil. Dvorí mladej slečne Buddenbrookovej, no jej citlivé srdce vycíti neúprimnosť. Ani zďaleka sa jej nepáči. Je strašne smiešny, či už oblečením, rečou, bradavicou na nose… ,ale hlavne zlatými bokombradami. Podozrievavo ho počúva, lebo hovorí presne to, čo jej rodičia chcú počuť. Všetko chváli od cigár, až po krásu Tóny.
O osem dní príde Buddenbrookovcom list, v ktorom Grunlich žiada o jej ruku. Od detstva rátala s tým, že je jej povinnosťou voči rodine i firme, výhodne sa vydať, ale prečo práve za tohoto muža?
Rodičia nerozumejú jej odmietaniu, a preto ju pošlú na zvyšok prázdnin k moru do Travemunde, aby si to všetko v pokoji rozmyslela. S otvorenou náručou ju prijme rodina veliteľa lodivodov, Dietricha Schwarzkopfa.