Po smrti otca roku 1855 sa po osemročnej neprítomnosti vracia domov Kristián, nezodpovedný , chorý šašo so zničenými nervami, aby spolu s Tomášom prevzali firmu. Nenávisť medzi bratmi sa zo dňa na deň stupňuje. Tomáš nemôže vidieť, ako sa prejavuje bratove ľahtikárstvo a lenivosť. Tóny čoraz viac záleží na mene firmy, žiarli na úspechy rodiny Hagenstromovcov, ktorí nie sú takou starou rodinou, a často sa neštítia nie veľmi čistých obchodov. Pre Buddenbrookovcov česť mena stojí vyššie ako zisk. Konzulka – vdova sa začne zapodievať otázkami viery, je veľmi pobožná, dom navštevujú pastori. Za jedného z nich – Tiburtia – sa neskôr Klára vydá a pôjde s ním do Rigy. Atmosféru v rodine po smrti otca vylepší správa o zasnúbení Tomáša. Chce si vziať Tóninu spolužiačku z ústavu, jej najlepšiu priateľku – Gerdu Arnoldsenovú.
Tóny sa cíti osamelá a bratovi prezradí, že by sa chcela opäť vydať, aby napravila to, čo spôsobilo rodine nevydarené manželstvo. Odchádza do Mníchova na návštevu k priateľke.

V dlhých listoch opisuje spoločnosť, s ktorou sa stretla v Mníchove. Zoznámila sa s istým pánom Permanedrom, o ktorom podozrivo veľa píše. Tomáš sa nad listom smeje, ako jeho sestrička slovami zahládza to dôležité. Po návrate dom Tóninou prítomnosťou ožil a rozveselil sa. Kristián sa cíti čoraz chorejší a ani sám nevie, čo mu je. Správa sa na verejnosti príliš rozpustilo, podľa Tomáša nevhodne vzhľadom na vek a meno. Tomáš mu vyplatí sumu z dedičstva a Kristián sa rozhodne osamostatniť sa a podnikať. Koncom mája 1975 odišiel Krišan, ako ho nazývali suitiéri, do spoločnosti H.C.F. Burmeester a spol. do Hamburgu.
Jedného dňa prekvapí rodinu návšteva – pán oblečený na tirolský spôsob a žiadal o návštevu u pani konzulky.
Hovorí mníchovským dialektom, takmer majú problém rozumieť jeho reči, ale je milý, uhladený, veselý, túži spoznať celú famíliju. Je to pán Permaneder, Alojz Permaneder z Mníchova.
Má zvláštne spôsoby, pôsobí komicky, no Tóny je presvedčená o dobrote jeho srdca a na jeseň sa konala svadba. Do nového manželstva dostala Tóny 51000, a veľmi ju zaskočilo, že manžel prijal sumu s veľkým uspokojením, že nemusí viac podnikať a môže pokojne žiť z renty.
Manželstvo Kláry Buddenbrookovej zostalo bezdetné, zhoršovalo sa jej zdravie, trpela mozgovými bolesťami.
Tóny mala dcéru Eriku, Gerda zatiaľ nepomýšľala na dieťa, Kristián sa nechystal ženiť – Buddenbrookovcom chýba dedič rodného mena a firmy.
Koncom roku 1859 porodila Tóny druhú dcérku, no tá po štvrťhodine života zomrela. Krátko potom sa stala ešte horšia vec. Tóny sa odrazu zjavila doma ja s dcérou.