No to nie je najdôležitejšie, Tomáš, u Boha to nie je hlavná vec! Si egoista, áno, to si! Ale najhoršie je, keď mlčíš, najhoršie je to, keď sa niečo povie a ty zrazu zamĺkneš, odídeš a odmietaš iného bez pomoci v jeho hanbe…Ako som presýtený tým všetkým tou taktnosťou, jemnocitom a rovnováhou, tým sebaovládaním a dôstojnosťou, ako na smrť som presýtený…
Firma si nemôže dovoliť udržiavať starý rodičovský dom, a preto sa Tomáš rozhodne s ťažkým srdcom ho predať. Pre Tóny je najhroznejšou správou to, že novým kupcom je Herman Hagenstrom. Vždy sa rozplakala, keď na domovom štíte bývalého rodičovského domu čítala toto meno.

Majetok Buddenbrookovcov upadá. Tomáš si robí starosti o budúcnosť svojho syna.
Už nechodievali každý rok k moru a práve tam sa Hanno cítil blažene a šťastne. Škola je ustavičný stres a trápenie, kúpanie, ticho pobrežia a prechádzky celé štyri týždne sa mu javili ako raj.
Manželstvo Tomáša a krásnej Gerdy zaujímalo veľa ľudí. Aj preto si všimli, že Gerda trávi dosť času v spoločnosti mladého poručíka von Throta. Aj sám senátor si myslel, že chodieva k nim až príliš často…Mladík hral na flaute a Gerda na husliach a Tomáš často sám v pracovni počúval vrúcne duo. Miloval svoju ženu, a preto sa týmto problémom zaoberal sám.
Jeho zdravotný stav sa zhoršoval, spísal závet, zamýšľal sa nad smrťou…
Čo je smrť? Odpoveď na otázku sa mu nejavila ako úbohé, dôležito sa tváriace slová, cítil ju, mal ju vo svojom vnútri. Smrť je šťastím, takým veľkým šťastím, že ho možno zmerať len vo chvíľach obdarených milosťou, ako je táto. Smrť je návratom z nevýslovne trápneho blúdenia, opravou ťažkej chyby, vyslobodením z najodpornejších pút a závor – nápravou žalostného nešťastia. „ A tak smrť Tomáša Buddenbrooka, ktorá sa môže zdať naoko náhodnou, zomrel cestou domov, potom, čo mu zubár musel vytrhnúť štyri zuby naraz, je v skutočnosti celkom zákonitá, dovršuje a napráva celý rad životných „umeleckých“ poblúdení tohoto meštianskeho Hamleta: lásku ku kvetinárke, poburujúcu svadbu so záhadnou umelkyňou Gerdou, tragické chladné manželstvo, sklamanie zo slabošského syna, ktorý sa tak celkom zvrhol po matke, finančné neúspechy. Jeho smrť prišla v pravý čas: pre Tomáša Buddenbrooka v jeho spoločnosti už miesta nebolo.

Tým menej je ho pre jeho syna Hanna, tohoto chorľavého snivého chlapca, zanieteného hudobníka a vášnivého ctiteľa Wagnerovej hudby, ktorá mu nepomáha nájsť si miesto v praktickom svete obchodníkov, lež práve naopak, zasväcuje ho smrti rovnako ako jeho nehudobného otca Schoppenhauerova filozofia. Keď Hanno umiera na týfus, je to ešte menej náhodná smrť než smrť jeho otca.