Keď sa Stingo ráno prebudil, Sophiu nenašiel. Na recepcii mu povedali, že telefonovala do Brooklynu nejakému Nathanovi. Stingo sa zo zúfalstva a žiarlivosti rozhodol, že bude pokračovať v ceste aj sám. Po nejakom čase si to však premyslel a vrátil sa späť do New Yorku. Keď prišiel k Ružovému palácu, boli tam policajti, hasiči a sanitka. Vošiel do Sophiinej izby a tam ju videl aj s Nathanom ležať mŕtvych na posteli.

7. Ukážky: Keď Sophia postrčila dopredu svoju dcéru Evu:„Mami!“ začula Evin tenký, ale silnejúci plač v okamihu, keď ju odstrčila od seba a nemotorne, tackavo sa zdvihla z betónovej rampy. „Vezmite si tú malú!“ vykríkla. „Vezmite si moje dievčatko!“ V tej chvíli zobral doktorov pomocník Evu opatrne za ruku – na jeho ohľaduplnosť sa Sophia márne pokúšala zabudnúť – a odvádzal ju nabok medzi čakajúcu légiu zatratencov.

8. Forma literárneho diela: Rozprávač je v prvej osobe jednotného čísla. Autor používa mnoho francúzskych, židovských a nemeckých výrazov.

9. Vlastný názor: Myslím si, že je to veľmi dobré dielo a každému by som odporučila prečítať si ho.

10. Názor kritiky: Autor podáva pôsobivý obraz degradácie človeka v krajných životných situáciách, do ktorých ho vháňa nacizmus. Román sa svojím protifašistickým a humanistickým pátosom zaraďuje medzi vrcholné diela súčasnej americkej literatúry. New York Times Book Review