Tučný a Chudý
Literárny druh: próza
Literárny žáner: poviedka
Postavy: Tučný - tajný radca
Chudý – chudobný úradník
Lujza – Chudého žena
Nataneal – Chudého syn
Dej:
Príbeh sa odohráva na železničnej stanici, kde sa stretnú dvaja starí priatelia, ktorí každý šli inou cestou. Tučný bol pekne a úhľadné oblečený. Z Chudého razilo šunkou a kávou a stretol sa na nádraží so svojou vycivenou ženou Lujzou a so svojím synom Natanaelom. Chudý to dotiahol po škole na úradníka s minimálnym platom a Tučný sa vyšplhal na tajného radcu s dvoma hviezdami. Keď sa Chudý a jeho rodina dozvedela o tom, že má také vysoké postavenie, začali si z neho uťahovať a správať sa ponížene. Tučnému sa to nepáčilo, ale Chudý stále omieľal svoje poklony, až to nakoniec Tučný nevydržal a s chudým sa rozlúčil, lebo sa mu z toho dvíhal žalúdok.
Hlavná myšlienka:
V poviedke autor zobrazuje pokrytectvo, ktoré sa prejaví aj pri stretnutí priateľov so študentských čias. Nápadné je najmä v správaní Chudého, keď zistí, že jeho priateľ je tajný radca, oslovuje ho: "Vaša excelencia." Typické je používanie charakterizačných priezvísk bez vlastného mena. Tučný predstavuje blahobyt a vnútornú spokojnosť, Chudý závisť, vtieravosť a naháňanie sa za majetkom.
Chameleón
Literárny druh: próza
Literárny žáner: poviedka
Postavy: Oťapilov – policajný inšpektor
Krochkin – zlatnícky majster
Prochor – generálov kuchár
Dej:
Zlatníckeho majstra Krochkina pohryzie pes a ten ho chce zabiť. Okolo ide inšpektor Oťapilov a vidí kňučiaceho psa. Za chvíľu sa okolo zhŕknu ľudia. Krochkin chce dať psa utratiť, ale niekto z davu povie, že pes je generálov. Oťapilov začne nadávať Krochkinovi, že si určite vymýšľa, že je klamár. Policajt, ktorý bol s Oťapilom však povedal, že generál také lacné psy nechová. Vtedy chce Oťapilov psa utratiť, napariť pokutu majiteľovi a ospravedlňuje sa zlatníkovi. Policajt si však zrazu spomenie, že videl takého psa na generálovom dvore. Oťapilov zas začne hýčkať psíka. Naraz ide okolo generálov kuchár a ten im hovorí, že pes nie je generálov. Na to Oťapilov opäť zmení názor a nazýva psa besným túlavým psiskom. Kuchár však pokračuje, že pes je generálovho brata, ktorý má takéto psy rád, tak mu ich trpí. Oťapilov znovu mení názor a ospravedlňuje sa, že nadával na psa. Je ako chameleón, mení názor podľa situácie.
Hlavná myšlienka:
Chameleón je živočích, ktorý mení farbu podľa vonkajších okolností. Podobne aj v poviedke Oťapilov zazerá na drobného nepekného psíka, pokladá ho za potulnú háveď, keď však zistí, že patrí generálovmu bratovi, je to hneď "súce psíča, štoplík milý, malý".
Úradníkova smrť
Literárny druh: próza
Literárny žáner: poviedka
Postavy: Ivan Dimitrič Červiakov – exekútor
Brizžalov – dvorný radca
Dej:
Exekútor Červiakov sedel v divadle, keď tu zrazu kýchol na dvorného radcu Brizžilova pracujúceho na železničnej správe. Chcel sa mu ospravedlniť, lebo to bol vysoko postavený muž. Generál mu povedal, že sa nič nestalo, ale Červiakov sa opäť ospravedlňuje. Generál si z toho nič nerobí, čo si však Červiakov zle vysvetľuje, a tak sa ospravedlňuje zas. Generál mu odpovedá, že si na to už ani nepamätá a nech mu to nepripomína. Červiakov sa s tým zverí žene a na druhý deň pekne oblečený ide opäť za generálom, ten mu odpovedá, že sa nič nestalo. Červiakovi to nedá a po službe sa mu ide znovu ospravedlniť. Generál trochu nahnevaný ho už posiela preč, nech si z neho nerobí srandu. Červiakova to zožieralo a na ďalší deň mu chcel napísať list, ale keď sa vrátil domov, tak si ľahol na pohovku a zomrel.
Hlavná myšlienka:
Poviedka je kritikou ustráchanosti, sebaponižovania a nadmernej úslužnosti. Červiakov sa donekonečna ospravedlňuje za prirodzené kýchnutie, prenasleduje nadriadeného svojím ospravedlňovaním a zbytočne upozorňuje na nedopatrenia. Pocitom viny trpí tak veľmi, až napokon zomrie. Jeho priezvisko pripomína neprimeranú poníženosť.
