Majú podľa vypracovaného plánu zistiť, či má Vautrin, či vlastným menom Jacques Collin, na ramene vypálené iniciály označujúce trestanca z galejí.
Od tohto momentu sa začína spád deja veľmi rýchlo. Sluha donesie správu o smrteľnom zranení pána de Taillefera zo súboja. Pani Couturová so slečnou Victorine hneď odídu za ním. Ešte v to ráno sa Michonneauovej a Poiretovi podarí zistiť, že Vautrin je skutočne zločinec a polícia ho okamžite zatkne. Keď ho zatýkali, začal kričať v prítomnosti všetkých obyvateľov Vauquerovského domu na starú slečnu ako na udavačku a pri tom dal ostatným na vedomie, že to je bývalá kurtizána a kupliarka. Po tejto nemilej scéne, teda keď Collina odviedli, spoluobyvatelia penziónu donútili pani Vauquerovú vyhnať z penziónu Michonnetku. S ňou odišiel i starec Poiret. Náhle prišiel odkaz od Victorine, že ostáva bývať u svojho otca spolu s pani Couturovou. A keď pani Vauquerovej Rastignac s Goriotom oznámi, že sa sťahujú do druhého bytu, ktorý pre svojho milovaného a svojho otca zariadila sama Delphine, aby sa s nimi mohla častejšie stretávať, vdova si uvedomila, že v jeden deň prišla o siedmych stálych obyvateľov, úplne ju to položilo. V poslednej dejovej fáze románu prichádza k Goriotovi do penziónu Delphine posťažovať sa na svoje finančné problémy. Otec je z toho nešťastný a bol by schopný i zomrieť, keby jej tým pomohol. Náhle sem prichádza i Anastasie, ktorá predala manželove diamanty na zaplatenie dlžôb de Traillesa. Manžel to zistil a vyhrážal sa jej, že ju zruinuje, ak sa mu nepodriadi a nebude ho poslúchať. Vzápätí dochádza k ostrej potýčke a hádke medzi sestrami. Krik dcér a ich hádka zlomila úbohého otca natoľko, že ich plačúc a kľačiac prosil, nech prestanú a zmieria sa. Na druhý deň poobede starého Goriota porazilo. Napriek snahám Rastignaca, ktorý sa snažil priviesť Delphine k zúfalo prosiacemu Goriotovi bol neúspešný, lebo tá ho nechcela počúvať, náhlivo sa pripravujúc na ples k vikomtese de Beauséant, ktorý ju mal voviesť do spoločnosti na predmestí Saint-Germain. Po plese Eugène zistil, že Goriot po pár hodinách zomrie a ide ho navštíviť. Pri tejto návšteve si študent vypočuje pri posteli umierajúceho monológ starca v agónii. Jeho reč, ktorej myšlienka je úplne odlišná od rečí starca počas celého života, je hlavnou a nosnou myšlienkou diela. Goriot si prvýkrát v živote uvedomuje, aký bol neuveriteľne slepý, keď sa rozdal dcéram do posledného franku svojho majetku, keď im obetoval všetko, čo mu bolo na svete milé a ony sa teraz zabávajú a nestoja pri ňom ani na sklonku jeho biedneho života. V noci starý Goriot umiera túžiac po svojich dcérach. No Delphine má vraj zápal pľúc a spí.