Roku 1824 vydal Kollár Slávy dcéru ve třech zpevích, ktorou zažiaril a vydobyl si uznanie a slávu. Báseň sa skladá z Předzpěvu (v elegickom distichu) a troch sonetových cyklov: I. Zála, II. Labe, III. Dunaj. Kollár, povzbudený úspechom, píše ďalšie znelky a znova mení celú kompozíciu Slávy dcéry. Nové vydanie z roku 1832 má 645 zneliek a 5 spevov.: I. Zála, II. Labe, Rén, Vltava, III. Dunaj, IV. Lethe, V. Acheron.
K vzniku samostatnej slovenskej literatúry prispel Kollár zbieraním a vydávaním ľudových piesní, ktoré v rokoch 1834-1835 vyšli pod názvom Zpievanky čili písně Slowáku v Uhrách.
SLÁVY DCÉRA:
PŘEDZPĚV:
Je napísaný časomerným elegickým distichom. Autor sa zaoberá otázkami vlastenectva, rozmýšľa o národe a vlasti, ktoré sú pre neho tými najvyššími hodnotami. Taktiež nám tu Kollár podáva pohľad na smutnú minulosť a prítomnosť Slovanov. Předzpěv je akýmsi príhovorom do „duše národa“, sprítomňuje časy minulé a v mene ideálov slobody a ľudskosti vyslovuje vieru v spravodlivosť a v lepšiu budúcnosť, ktorú vidí najmä v spojení sa s Ruskom.
„Ai, zde leží zam ta, před okem mým selzy ronícím,
někdy kolébka, nyní národu mého rakev.
Stoj noho! posvatná místa jsou, kamkoli kráčíš,
k obloze, Tatry synu, vznes se, vyvýše pohled.
Neb raději k velikému přichyl tomu tam se dubisku,
jenž vzdoruje zhoubným až dosaváde časum.“
Kollár si uvedomuje, koľko príkoria si vytrpeli Slovania od svojich nepriateľov, avšak neprejavuje nenávisť k inému národu, ale obracia ju na zotročovateľov. Je humanistom, váži si predovšetkým človeka a jeho slobodu:
„Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou,
ten, kdo do pout jímá otroky, sám je otrok.
Nechť ruky, nechťby jazyk v okovy své vázal otrocké,
jedno to, neb nezná šetřiti práva jiných.“
1. SPEV: Sála
V úvode zobrazuje Matku Slávu, predstavujúcu Slovanstvo, ktorá plačúc nad minulosťou Slovanov upiera oči k nebu. Zíde sa rada bohov, ktorí sa radia, rozmýšľajú. Nakoniec stvoria Slávy dcéru ako ideálny symbol slovanskej budúcnosti, ktorá by Slovanom odčinila predchádzajúce utrpenie a postavila ich medzi popredné národy sveta.
Celý prvý spev sa viaže na Kollárov pobyt v Jene, spomína na krásne časy, ktoré tu prežil po boku svojej milovanej Míny. Básnik sa vyznáva z lásky k Míne. Nevie sa rozhodnúť medzi láskou k žene a láskou k vlasti. Autor tu zobrazuje dialóg medzi dvoma duchmi. Najskôr prichádza prvý duch z Babigory, prichádza s holým mečom (meč – symbol sily, vlasti). Posiela ho vlasť a pýta sa Kollára:
„Miluješ-li vlast svou více, či-li Mínu?“.
Potom prichádza druhý duch s naťaženým lukom (luk – symbol lásky), ktorý prichádza odtiaľ, kde Kollár spoznal Mínu, čiže od brehov Sály. A tiež kladie Kollárovi otázku:
„Miluješ-li vlast svou více, či-li Mínu?“
Nastala polnoc. Kollár váha nad odpoveďou a potom prichádza rozhodnutie:
