Autor sa na svojej ceste dostáva do slovanského pekla, kde zatracuje neprajníkov, zradcov a škodcov Slovanov a odsudzuje otorených i skrytých nepriateľov.

„Peklo zrádcum, ...“

V poslednej znelke dáva Kollár poučenie všetkým ľuďom na zemi, aby sa vyhýbali pokúšaniu diabla a naučili sa milovať svoj národ.

O, vy bratři, o, vy sestry sladké,
co ste živi ještě na zemi,
prosím,volných uší přejte mi,
ať vám přidám naučení krátké; 

varujte se onné cesty hladké,
kterou ďábel protkal síťemi,
aby na ní zrádce s dušemi
lapat mohel do své pasti vrátké: 

Poďte sem, hle, příklad sobě bráti,
I k těm dobrým, i k těm šibalum,
Učte se svuj národ milovati: 

Hučte, Tatry, hlas ten k Horám Černým,
Hučte, Krakonoše, k Uralum:
Peklo zrádcum, nebe Slavum věrným! 

Slávy dcéra je vrcholné dielo klasicizmu s prvkami preromantizmu.

Motívy, zdroje vzniku diela:

1. láska k žene
– láska stojí na začiatku všetkých veľkých činov 
– je to láska ku konkrétnej osobe

2, tristé výročie Lutherovej reformy

– tendencia zjednotenia, manifestácia na oslavu zjednoteného Nemecka
– Kollára fascinuje jednotná myšlienka, ktorá spojila celé Nemecko     

3. náhrobky s menami slovanských obyvateľov
– miesto, kde študoval a pomáhal na fare – až sem siahalo územie Veľkej Moravy

IDEA VŠESLOVANSKEJ VZÁJOMNOSTI: má dve fázy:

1. fáza:

- zjednotenie všetkých slovanských kmeňov (národov) pod nadvládu Ruska (= najväčší štát, jediný slobodný štát) –> aby vznikol jeden veľký Slovanský štát
- Rusko bolo v Kollárových očiach bez chýb
- v 30. rokoch –> modifikácia idey