- Predspev – časomerná prozódia – kombinácia hexameter, pentameter, elegické distichon 
- zvyšok skladby – sylabotonická prozódia – päťstopový trochej a štvorstopový daktylotrochej

PEKNÉ   MYŠLIENKY:

„Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou,
ten, kdo do pout jímá otroky, sám je otrok.“ 
„Láska je všech velkých skutku zárod,
a kto nemiloval, nemuže ani znáti,
co jest vlast a národ.“

( Kollár hovorí, že keď človek nevie milovať jedného človeka, tak potom ako má milovať celý národ?)

ZÁVER:

Autor sa snaží prebudiť povedomie slovanských národov, vyzýva ľudí k aktivite a k zjednoteniu, lebo iba tak môžu byť silní. Vyjadruje myšlienku slovanskej vzájomnosti, ktorú chce dosiahnuť pod ochranou najsilnejšieho národa Slovanov, Ruska. Kollár sa snaží byť aj v láske a citoch spravodlivý. Neuprednostňuje ani Mínu, ani vlasť, ale obe miluje naraz a narovnako.

MÔJ   NÁZOR:

Toto dielo je veľmi náročné na čítanie, pretože je písané biblickou češtinou a aj na pochopenie, pretože autor spája lásku k Míne s láskou k vlasti. Páči sa mi Kollárove rozriešenie otázky, komu dá svoje srdce – pretože každý by mal zostať verný svojej láske a zároveň by nemal zabudnúť ani na svoju vlasť a aj tú milovať celým srdcom.