Bol máj a neskutočne horúco a navyše Chmeľ poslal zberbu aby zapaľovala lesy. A prišla strašná správa - kráľ Vladislav umrel. Chmeľ prešiel do Bielej Cerkvi. Od vlády prišlo nariadenie zrušiť vojnu. Keďže sa Chmeľ dopočul, že knieža kade chodí tam je smrť a na každom strome visí kozák, rozhodol sa prijať to, ba obviniť knieža, že začal. Kryvonos, ktorý slúžil Chmeľovi šiel na knieža, mal 60 000 molodcov, teda mladých Kozákov. Dostali sa do bitky, kde knieža vyhral. Dostali však správy o tom, že Chmeľ vyjednával s vládou. Knieža poveril Jana aby šiel po pomoc za dvomi poručikmi, vláda im však zakázala pridať sa ku kniežaťu. Keď sa vracal, dostal sa do dediny, kde stretol Zagłobu, ktorý mu povedal, že Helenu ukryl v mohutnej pevnosti Bar. Jan bol šťastný.
Chmeľ sa chystal zaútočiť na tých dvoch poručíkov, ktorí odmietli pomoc, preto sa rozhodli pridať ku kniežaťu, aby ich bolo viac. Nadránom sa strhla bitka. Za ňou ďalšia, ktorú opäť vyhralo knieža, pretože velil Kryvonos a chcel krv bez rozmýšľania. Za Janom prišiel Rzędzian, ktorý mu rozpovedal, čo sa mu stalo, aj ako sa s Bohunom spriatelil, pretože ho ošetroval. Odišli aj s vojskom do Zbaražu. Jan sa vypýtal, či by nemohol ísť za Helenou. Keď už bol na odchode, prišiel plukovník z prieskumu a oznámil strašnú správu – Bar padol.
Bohun bol pri tom, ako Bar padol a Helenu odtiaľ uniesol. S niekoľkými molodcami a veštkyňou Horpynou šli práve k nej. Pri dobývaní Baru sa Helena prebodla, ale nešikovne a prežila. Zobudila sa pri Bohunovi, ktorý jej vyznával lásku, ale ona ani počuť. Bohun odišiel bojovať. Bojoval za Kozákov, proti Janovi, kvôli Janovi.
Nastal už september 1648. Knieža poslal Jana do Jarmoliniec. Michał, pán Zagłoba a Longinus išli s ním. Vďaka roztržke knieža povýšil Jana na poručíka a Longina na námestníka. Knieža mal Jana veľmi rád. Ale aj tak mal Jan kamenný výraz. Iba sa modlil. Kade šli šírili správy, že za nimi ide Jarema, aby zmiatli kozákov. V Jarmolinciach sa rozišli na rôzne strany. Pán Zagłoba cestou stretol svadobný sprievod, šiel s nimi, opil sa a keď sa prebudil, sedel vedľa neho Bohun. Bohun ho dal spútať a hodiť do maštale, no pán Zagłoba sa rozviazal a vyšiel na povalu, z kade sa bránil. Vtom prišiel Michał, ktorý ich pobil. Tí čo ušli aj s Bohunom za chvíľu sa dostali do rúk pána Podbipiętu a potom do rúk Jana. Keď sa potom všetci zišli, porozprávali si čo zažili a vďaka pánu Zagłobovi zistili, čo je s Helenou, kde by mohla byť a kde nie je. Rozhodli sa vrátiť za kniežaťom a potom sa vydať hľadať Helenu, no cestou stretli pána Wierszułła, ktorý im porozprával o strašnej porážke, ktorú utrpeli. Šľachta totiž zradila knieža, pretože mu nechceli prenechať velenie. Prešli do Ľvova. Michał s pánom Zagłobom sprevádzali knieža do Varšavy na voľby nového kráľa a cestou stretli aj kňažnú s dvornými dámami, aj Annou, do ktorej sa zaľúbil jeden so strážcov a keď ju videl s Michałom sa rozprávať, sľúbil mu, že mu stne uši. Dlho sa čakalo na voľby, kým jeden z kandidátov neustúpil. Knieža poslal Michała s pánom Zagłobom po kone a stretli toho známeho strážnika, čo sa Michałovi vyhrážal. Dohodli sa na súboji. Michał s pánom Zagłobom dorazili skôr a stretli Bohuna. Malý ale bojovný Michał Wołodyjowski Bohuna takmer zabil. Nevedeli, či je mŕtvy, no knieža aj tak Michałovi daroval prsteň za tento čin, pretože sám sa o Helenu bál. Vrátili sa do Zbaraža. Jan už odišiel hľadať svoju milú a hľadal ju už velmi dlho. Pripojil sa ku komisárom, ktorí išli vyjednávať s Chmeľom do Perejaslavi. Chcel totiž vyzvať na súboj Bohuna, aj keď dostal správy, že je mŕtvy, no neveril im, pretože ho vraj zabil pán Zagłoba, ktorý rád táral. Chmeľ sa stretol s Janom, ktorý si nemyslel, že bude k nemu taký milý. No Chmeľ bol rád, pretože sa dopočul, ako Jan s Czaplińskim dvere vyrazil. Ponúkol mu čo len chce. Chcel ísť s Bohunom na súboj, no i Chmeľ mu povedal, že je po Bohunovi. Tak mu poskytol ľudí, aby išli hľadať Helenu.
V zime sa nebojovalo, lebo Chmeľ nechcel. Ale na jar opäť prišli boje a Michał sa z každého nájazdu na zberbu, ktorá sa búrila vracal ako víťaz. No jedného dňa nie. Vyhral ale prišiel so strašnou správou – v Kyjeve udusili mladé panny dymom a medzi nimi vraj bola aj Helena. Jana to úplne zasiahlo. Zrazu za Michałom prišiel Rzędzian, ktorý ich všetkých vyviedol z omylu – pretože sa opäť postaral o Bohuna, ktorý bol živý a zdravý a poslal ho, aby vzal Helenu a zaviedol ju do Kyjeva. Ihneď išli Rzędzian, Michał a pán Zagłoba na záchrannú akciu, Jan však o tom nič nevedel. Helenu vyslobodili, ale keď sa vracali, zaútočili na nich Turci. Rzędziana s Helenou poslali ďalej do Zamości a Michał a pánom Zagłobom sa s nimi išli biť, ale vtom prišla pomoc, kniežací pluk. Vrátili sa do Zbaražu, kde už bol aj Jan ale mu nič nepovedali o Helene. V Zbaraži už všetci očakávali knieža, pretože mnoho vojakov tam prišlo takmer nasilu aby mohli pod ním bojovať za Republiku. Odkedy prišiel, strhlo sa veľa bitiek. Prešlo leto. U Poliakov nastali už problémy so zásobami potravín a pušného prachu, aj keď víťazili jednu bitku za druhou. Zavreli sa v pevnosti, odkiaľ nebolo úniku, len cez nepriateľov. Už bolo treba poslať niekoho po kráľa, ktorý sľúbil pomoc ale stále nechodil. Ako prvý šiel Longinus, ktorý sa však cez nich nedostal. Na druhý deň visel na strome. Ďalší v poradí bol Jan. Dlho mu trvala cesta, pretože len jednu celú noc mu trvalo kým sa dostal cez rybník. Potom sa ukryl v húštinách a celý deň prespal, pretože bol veľmi unavený. Na druhú noc šiel cez rieku a len tak-tak že ho nechytili. Dostal sa až ku kráľovi, ktorý už vypísal na Chmeľovu hlavu odmenu. Prišiel celý zúbožený a v horúčkach. Odviezol ho k sebe kňaz, pretože kráľ hneď vyrazil. Spal dlho až sa zobudil a pri ňom bol Rzędzian, ktorý mu vyrozprával o všetkom, aj ako Helenu zachránili. Povypytoval sa ho kde je a zistil, že má prísť s istou kastelánkou. Hneď vyskočil na nohy a vtom prišli jeho priatelia. Vojna sa skončila, uzavreli mier. A vyšli oproti Helene. Keď ju Jan zbadal, takmer omdlel. Nemohol byť spokojnejší – nastal mier a po boku mal svoju milovanú. A Bohun, ten ostal zajatý, lebo nechcel pripustiť mier a zadržali ho.
Hlavná myšlienka: Myšlienka hrdosti na svoj národ, národ poľský, myšlienka rytierskej hrdosti a spravodlivosti. Myšlienka ducha národa poľského.