* 29.9.1919 Zvolenská Slatina
† 15.03.2004 Bratislava

Životopis

Motto: “Dožičme detskej duši tú radosť, to splnenie, to uistenie, že dobrota, krása a neha kráčajú neomylne k víťazstvu spravodlivosti. Dieťa to potrebuje pre svoje duševné zdravie.”

Narodila sa v roľníckej rodine. Vlastným menom Mária Masaryková, rodená Piecková. Do ľudovej a meštianskej školy chodila v rodisku. Potom študovala na Učiteľskom ústave v Lučenci, kde v roku 1938 zmaturovala. V rokoch 1949 - 1951 študovala diaľkovo na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave slovenský a ruský jazyk, kde absolvovala šesť semestrov. Po ukončení štúdia pôsobila ako učiteľka v Hornom Tisovníku, Žitnej, Sajbe (Strelníky), Omastinej a v rokoch 1945 - 1951 v Bratislave. Potom rok pracovala ako šéfredaktorka časopisu Družba, rok ako šéfredaktorka Zorničky a od roku 1954 bola redaktorkou vo vydavateľstve Mladé letá. V rokoch 1969 
V roku 1970 pôsobila ako šéfredaktorka v obnovenom literárnom mesačníku pre deti Slniečku. Ideová orientácia Slniečka však nastupujúcej normalizačnej moci nevyhovovala, preto musela z postu šéfredaktorky odísť. Zamestnanie si už nehľadala avšak stala sa profesionálnou spisovateľkou.

Publikovať začala v roku 1951 v časopisoch Zornička a Ohník, kedy terén slovenskej detskej literatúry bol v mnohom ohraničený. Ako nóvum sa považovalo vnášanie detských postáv, čudákov a rojkov do detskej literatúry. Kritici to označili za novú vlnu, tzv. detský aspekt, ktorý našiel výrazné autorské uplatnenie v rozprávke založenej na personifikácii. Jej tvorbu charakterizuje vynaliezavý humorne ladný prístup k námetom, rozprávačská a jazyková vybrúsenosť, ktorá upútala aj v prekladoch, najmä z ruštiny. Detský spôsob myslenia ako zdroj poetiky využila neskôr aj v ďalších príbehových prózach, aj keď sa sama priznala, že oblasť detskej literatúry nie je pre ňu dostatočnána úplné sebavyjadrenie. Rozprávka či povesť ako sujetový základ sa v jej tvorbe dostáva do popredia najmä v 70. rokoch 20. storočia. Citové i mravné problémy detstva a dospievania nachádzajú prostredníctvom životaschopných detských postáv plnokrvné stvárnenie práve najmä v žánroch spoločenskej prózy. Popri próze sa venovala aj televíznej a rozhlasovej tvorbe, kde sa orientovala na rozprávkové žánre. Tvorivá bola aj ako zostavovateľka výberov z ľudovej slovesnosti. O tradičné prvky výstavby ľudovej slovesnosti sa opiera najmä v beletrizovaní histórie a v záznamoch povestí, kde však i popri tradičných stavebných prvkoch vynikne je rozprávačstvo. Jej knihy boli preložené do 21 jazykov, okrem európskych aj do japončiny. Za svoju tvorbu získala okolo 30 ocenení, medzi nimi aj v roku 1963 cenu vydavateľstva Mladé letá za knihu Jasietka.

Tvorba:

Poézia pre deti: Rozprávka o dedovi Mrázovi, Zajko a líška, Čarovná píšťalka

Próza pre deti: Zajtra bude pekne, My z ôsmej A, Danka a Janka, O Guľkovi Bambuľkovi, Jasietka, Stíhač na galuskách, Majka Tárajka, Útek z gramatiky, Papierová rozprávka, Sestričky z Topánika, Danka a Janka v rozprávke, Janček Palček, O Katarínke a túlavom vrchu, Jožko Mrkvička Spáč, Biela kňažná, Nie je škola ako škola, Najkrajšie na svete, Dunajská kráľovná, Prešporský zvon, Kľúče od mesta, Domček, domček, kto v tebe býva?, Jahniatko v batohu, Čo si hračky rozprávali, Zemský kľúč, Emčo Panenská veža na Devíne, Rozprávky Čierneho Filipa, Zlatá priadka, Bratislavské povesti, Slncové dievčatko, Dunajské povesti, Vtáčik, žltý zobáčik, O dvanástich mesiačikoch, Kačička, chromá nožička, Braček z tekvice a sestričky z Topánika.

Venovala sa tiež dramatickej tvorbe, editorským prácam, scenáristike, napísala viaceré rozhlasové a televízne hry pre deti. 

Jasietka

Obsah diela Jasietka tvorí dvadsaťdva častí, z ktorých každá znamená samostatnú kapitolu (rozprávku), ktoré na seba počas celého deja priamo nadväzujú.

1. Žofka Jafurová
2. Pipapendi - Goroš
3. V Zlatej rozprávke
4. Vtáčia rozprávka
5. V Tesnej rozprávke
6. Dlhá rozprávka
7. Poučná rozprávka
8. Ničová rozprávka
9. Prevrátená rozprávka
10. Bažihuba
11. V Smrtnej rozprávke
12. V Stratenej rozprávke
13. V Strašnej rozprávke
14. Belasé bralo
15. V Kotrmelcovej rozprávke
16. Jasietkina rozprávka
17. O Ozankovi
18. O Bohatej rozprávke
19. V Hlúpej rozprávke
20. U kráľa Popolvára najväčšieho na svete
21. Rozprávka pre Jasietku
22. Návrat

Autorka napísala dielo Jasietka (vydané v roku 1963), ako 44 ročná. Išlo o jej v poradí piatu rozprávkovú knihu pre deti. V knihe Jasietka, v rozprávke o rozprávke, si Mária Ďuríčková zvolila zaujímavý kompozičný postup. Dej prebieha ako putovanie realistickej postavy (t.j. hlavnej postavy Žofky Jafurovej) po rozprávkovej krajine, v ktorej majú najvýznamnejšie rozprávky a rozprávkové motívy vlastné ohraničené územia. Hlavná postava sa pohybuje vo viacerých rozprávkových krajinách a stretáva sa s mnohými postavami zo slovenských ľudových rozprávok. Mária Ďuríčková takto v jednom celku rozvinula typické znaky slovenskej ľudovej rozprávky (rozprávka je prozaický žáner ľudovej slovesnosti, v ktorom sa obraz skutočnosti podáva formou vybájeného tvorivého výmyslu). Duríčkovej pohyb medzi folklórnou a autorskou rozprávkou sa vyznačuje pestrou škálou prechodov medzi oboma pólmi.

Hlavná postava – Žofka Jafurová, je žiačkou základnej školy a býva s rodičmi v milej dedinke, s červenými a bielymi strechami, kde každý každého pozná a každý o každom všetko vie - Dolnom Jalšovníku. Jej najlepšia kamarátka Betka ťažko ochorela a celé prázdniny je v nemocnici. Žofke je za ňou smutno a nudí sa bez nej, pretože iné dievčatá nie sú ako Betka: „Ony sú celkom inakšie...a ani rozprávky nevedia, len o kozliatkach.“ - Z toto vyplývajú charakterové znaky Žofky. Bola dobrá, kamarátska, citlivá, plná fantázie a tiež ochotná pomôcť, obetavá, z časti aj dobrodružná a statočná (čo sa ukáže až v priebehu deja).