O štýle písania je pri Timrave zaujímavé hovoriť. V jej poviedkach hlavne zobrazuje lásku, ako vypočítavosť alebo neúprimnosť, ale dielo Ťapákovci je v jej tvorbe skôr výnimočné. V každom prípade sú jej poviedky „prístupné“ aj pre súčastného čitateľa. Mne osobne sa jej štýl páči a plne mi vyhovuje. Pri niektorých pasážach som sa v novele pobavil. Preto sem napíšem ešte krátky úryvok: Je večer. Keď došla Anča k dverám po dlaniach niekto sa o ňu podkol. „Čože si?“ bolo počuť hlas. Anča poznala starého Fúzáka. „Či pes, či čo si?“. Anča sa odchýlila a nehlesla. „Ty si, Anka? Prepáč...plazíš sa ako zmija.“ Timravina tvorba je nepochybne poznačená faktom, že žila na dedine skoro celý život. Ako sama hovorila: „Čo sa tu dá vidieť? Ja rada kukám z obloka. Čo človek všetko vidí. V Ábelovej v nedeľu, to je celé mravenisko. Z fantázie? Dačo ni. Fabule som brala zo života. Dej som si premyslela.“ Ale práve toto premyslenie deja znamenalo, že Timrava menila skutočnosť, ktorú videla Božena Slančíková a fakticky živým ľuďom zo skutočnosti vzatým dala umrieť a naopak.