referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Iveta
Pondelok, 27. mája 2024
Fredrich Durrenmant Fyzici
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Kiti
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 858
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 6.7
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 11m 10s
Pomalé čítanie: 16m 45s
 

Hoci si počínajú zdanlivo racionálne, ani len netušia, že blázincu vládne šialená, po moci túžiaca psychiatrička, ktorá na nich obete nastražila, aby mohla filozofov po spáchaných vraždách donútiť práve k tomu, pred čím do blázinca utiekli

Divadelná hra Fyzici patrí k najvýznamnejším drámam, aká vôbec bola v 20. storočí napísaná. Hrala sa všade na svete, a to i v divadlách komunistického bloku, (Praha 1963), kde sa ju podarilo uviesť v rámci tzv. „boja za mier“


Dej:

Celý dej diela sa odohráva v sanatóriu „Les Cerisiers“, ktoré bolo pôvodne „vilou“ rodiny Zahndovcov, pričom väčšina deja sa odohráva v salóniku starej vily, ktorý je aj istou predizbou k izbám obyvateľov vily. Rodina Zahndovcov je špecifická jednou zvláštnosťou. Všetci jej členovia, ktorí sú ešte nažive sú až na Dr. Matildu von Zahndovú všetci umiestnení v ústave svojej príbuznej ako blázni, pričom Dr. Zahndová je kontrastne, až paradoxne psychiatričkou. Vilu obývajú už iba traja pacienti – Fyzici. Všetci prominentní pacienti boli presťahovaní do novostavby, po nešťastnej udalosti, ku ktorej došlo pred 3 mesiacmi od začatia deja tohto diela. Dielo začína ďalšou nešťastnou udalosťou rovnakého druhu, akého bola ta prvá, a to vraždou. Do salóniku prichádza inšpektor Richard Voss ohľadom druhej vraždy, aby vypočul svedkov, spravil zápis a obhliadol mŕtvolu. Počas svojej krátkej návštevy sa stihne porozprávať s páchateľom prvej vraždy „Newtonom“, teda s bláznom Ernstom Heinrichom Ernestim, ktorý si namýšľa, že je samotným Newtonom. Počas ich rozhovoru sa mu Newton priznáva, že v skutočnosti nie je Newton, ale nechce nahnevať druhého a čerstvého vraha Herberta Georga Beutlera, ktorý si namýšľa, že je Einstein. Myslí si o ňom, že je skutočný blázon a nechce mu pohoršiť na zdravotnom stave tým, že mu povie, že on je skutočný Einstein. Tu dochadza k prvému obratu, ktorých toto dielo obsahuje viac vzhľadom na Dürrenmattovo „Dvadsaťjednatoro“, t.j. 21 pravidiel, ako písať modernú drámu. Najmä pravidlo 3. „PRÍBEH JE DOPÍSANÝ DO KONCA, KEĎ V ŇOM NASTAL NAJHORŠÍ MOŽNÝ OBRAT.“ A pravidlo 4. NAJHORŠÍ MOŽNÝ OBRAT NEMOŽNO PREDVÍDAŤ. PRICHÁDZA NÁHODOU.

Po odchode Newtona, čaká na príchod majiteľky a vrchnej lekárky sanatória. S doktorkou Zahndovou uvažujú nad súvislosťami medzi dvoma vraždami, ktoré sa odohrali za posledné 3 mesiace na tomto inak pokojnom mieste. Doktorka prichádza s myšlienkou, že rádioaktivita mohla poznamenať týchto dvoch fyzikov, keďže obaja pracovali s rádioaktívnymi prvkami, obaja sa zbláznili a obaja vraždili. V tejto časti autor vyzdvihuje myšlienku, že veda pokladaná za anjela strážiaceho ľudské šťastie, náhle získala i diabolskú tvár.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.