Hoci si počínajú zdanlivo racionálne, ani len netušia, že blázincu vládne šialená, po moci túžiaca psychiatrička, ktorá na nich obete nastražila, aby mohla filozofov po spáchaných vraždách donútiť práve k tomu, pred čím do blázinca utiekli

Divadelná hra Fyzici patrí k najvýznamnejším drámam, aká vôbec bola v 20. storočí napísaná. Hrala sa všade na svete, a to i v divadlách komunistického bloku, (Praha 1963), kde sa ju podarilo uviesť v rámci tzv. „boja za mier“


Dej:

Celý dej diela sa odohráva v sanatóriu „Les Cerisiers“, ktoré bolo pôvodne „vilou“ rodiny Zahndovcov, pričom väčšina deja sa odohráva v salóniku starej vily, ktorý je aj istou predizbou k izbám obyvateľov vily. Rodina Zahndovcov je špecifická jednou zvláštnosťou. Všetci jej členovia, ktorí sú ešte nažive sú až na Dr. Matildu von Zahndovú všetci umiestnení v ústave svojej príbuznej ako blázni, pričom Dr. Zahndová je kontrastne, až paradoxne psychiatričkou. Vilu obývajú už iba traja pacienti – Fyzici. Všetci prominentní pacienti boli presťahovaní do novostavby, po nešťastnej udalosti, ku ktorej došlo pred 3 mesiacmi od začatia deja tohto diela. Dielo začína ďalšou nešťastnou udalosťou rovnakého druhu, akého bola ta prvá, a to vraždou. Do salóniku prichádza inšpektor Richard Voss ohľadom druhej vraždy, aby vypočul svedkov, spravil zápis a obhliadol mŕtvolu. Počas svojej krátkej návštevy sa stihne porozprávať s páchateľom prvej vraždy „Newtonom“, teda s bláznom Ernstom Heinrichom Ernestim, ktorý si namýšľa, že je samotným Newtonom. Počas ich rozhovoru sa mu Newton priznáva, že v skutočnosti nie je Newton, ale nechce nahnevať druhého a čerstvého vraha Herberta Georga Beutlera, ktorý si namýšľa, že je Einstein. Myslí si o ňom, že je skutočný blázon a nechce mu pohoršiť na zdravotnom stave tým, že mu povie, že on je skutočný Einstein. Tu dochadza k prvému obratu, ktorých toto dielo obsahuje viac vzhľadom na Dürrenmattovo „Dvadsaťjednatoro“, t.j. 21 pravidiel, ako písať modernú drámu. Najmä pravidlo 3. „PRÍBEH JE DOPÍSANÝ DO KONCA, KEĎ V ŇOM NASTAL NAJHORŠÍ MOŽNÝ OBRAT.“ A pravidlo 4. NAJHORŠÍ MOŽNÝ OBRAT NEMOŽNO PREDVÍDAŤ. PRICHÁDZA NÁHODOU.

Po odchode Newtona, čaká na príchod majiteľky a vrchnej lekárky sanatória. S doktorkou Zahndovou uvažujú nad súvislosťami medzi dvoma vraždami, ktoré sa odohrali za posledné 3 mesiace na tomto inak pokojnom mieste. Doktorka prichádza s myšlienkou, že rádioaktivita mohla poznamenať týchto dvoch fyzikov, keďže obaja pracovali s rádioaktívnymi prvkami, obaja sa zbláznili a obaja vraždili. V tejto časti autor vyzdvihuje myšlienku, že veda pokladaná za anjela strážiaceho ľudské šťastie, náhle získala i diabolskú tvár.