Poukazuje na možnosť, že veda, ktorá bola považovaná za najlepšiu vec, ktorá mohla ľudstvo stretnúť, môže pôsobiť na ľudí aj negatívne.

Po odchode polície do sanatória prichádza bývala manželka tretieho pacienta a obyvateľa starej „vily“ Johanna Wilhelma Möbia. Dôvodom jej návštevy je jej odchod spolu s jej novým manželom misionárom Oskarom Roseom na Mariány. Ešte pred cestou chce, aby jej traja chlapci spoznali svojho otca, ktorý je v sanatóriu už 15 rokov. Postupne mu ich predstaví od najstaršieho po najmladšieho. Najmladší Jörg Lukáš otcovi oznámi, že sa chce stať ako on fyzikom. Möbius je zhrozený a zakazuje synovi, aby ho nasledoval v jeho šľapajach, lebo fyziku považuje za prapôvod svojich problémov a svoje neskoršie umiestnenie v sanatóriu.

Tu musím spomenúť 15. pravidlo:“NEMÔŽEME MAŤ ZA CIEĽ OBSAH FYZIKY, ALE LEN JEJ ÚČINOK“ a 16. pravidlo:„OBSAH FYZIKY SA TÝKA FYZIKOV, JEJ ÚČINOK SA TÝKA VŠETKÝCH ĽUDÍ.“

Toto rodinné stretnutie ma ešte dramatickejšie vyvrcholenie, keď Johann Wilhelm vybuchne a vyrúti sa na svoju rodinu a vyženie ich zo sanatória. Keď odídu, za Möbiom prichádza jeho ošetrovateľka sestra Monika, ktorá tuší, že sa iba pretvaroval. Svoje chovanie vysvetľuje ako humánny krok voči svojej rodine a jej citom. Praje si, aby naňho zabudli a so spokojným svedomím začali nový život.

Ďalšia obšírna časť je venovaná rozhovoru sestry Moniky s Johannom Wilhelmom. Sestra Monika mu vyzná svoje city, ktoré sú zhodné s jeho vlastnými. Vyznajú si lásku a Monika plánuje ich spoločný odchod zo sanatória a predstavuje si ich spoločný život. Ale Möbius si uvedomí, že si nemôže dovoliť odísť zo sanatória, aby jeho veľké tajomstvo a hlavne jeho poznatky a vedomosti ostali zatvorené za stenami relatívne bezpečného sanatória. Preto sa rozhodne pre ohavný čin a zavraždí sestru Moniku. Uškrtí ju šnúrou zo závesu. Týmto činom končí prvé dejstvo tejto drámy. Toto dielo obsahuje takisto niekoľko veľmi zaujímavých paradoxov, ako aj v tomto prípade, keď hlavný predstaviteľ vraždí v mene humanizmu. Toto súvisí so 14. pravidlom: „DRÁMA O FYZIKOCH MUSÍ BYŤ PARADOXNÁ.“

Druhé dejstvo začína opäť prítomnosťou inšpektora Vossa v sanatóriu, ktorý už druhýkrát v daný dej vykonáva vyšetrovanie vraždy v sanatóriu Les Cerisiers. Vzhľadom na okolnosti trvá na prísnych bezpečnostných opatreniach. Doktorka Zahndová ho uisťuje o maximálnej snahe o bezpečnosť a predstavuje mu nových ošetrovateľov, ktorí nahradili sestry. Každý z nich je majster v zápasení. Súčasťou opatrení je aj namontovanie mreží na okná a neustále stráženie okolia sanatória psami a strážami v prípade úteku pacientov. Ďalšia obšírnejšia pasáž diela je venovaná „priznaniam“.