Priateľstvo medzi Adelkou a Evkou sa po dlhom čase znovu začalo veľmi prehlbovať, až natoľko, že Adelka sa Evke zverila so svojim najväčším životným šťastím i trápením – láskou ku Štúrovi. Zverila sa jej s tým, ako ho mala rada už od prvého stretnutia, ale nechcela a nemohla to prejaviť, ako sa mu chcela pomstiť za Máriu Pošpíšilovú, a aj s tým, ako si na bále v Prešporku vyznali lásku. Nemohli sa však vziať, lebo Adelin otec bol proti a Štúr nemal žiadne zamestnanie, ktoré by ich uživilo.
Nasledujúci rok na jar Adelka vážne ochorela. Všetkým jej blízkym, vrátane Evky, bolo jasné, že umiera. Často blúznila o Štúrovi, a tak mu Adelkina mama poslala telegram, aby prišiel. Stihli sa ešte rozlúčiť a potom Adelka, 18. marca v roku 1853, zomrela.
O tri roky neskôr umrel aj Štúr. Postrelili ho na poľovačke. Evka bola spolu so svojim dávnym ctiteľom, sádzačom Laciakom, s ktorým sa zoznámila ešte v roku 1847 v Prešporku, na pohrebe. Evka celý čas cítila platonickú lásku ku Štúrovi, preto neustále odmietala Laciakove ponuky na sobáš. Až vtedy, keď Štúr zomrel, Evka prijala Laciakovu ponuku a vydala sa zaňho.

Môj názor:
Táto kniha sa mi veľmi páčila. Oslovil ma najmä štýl písania, prístupný pre všetky vekové kategórie, a nádherný romantický príbeh. Jar Adely Ostrolúckej sa zaradila k mojim obľúbeným knihám na popredné miesta. Bola by som rada, keby sme mali takýchto kníh na povinné čítanie viac.