Ľudo Zúbek Jar Adely Ostrolúckej

Vydalo: Mladé Letá 1977
Ilustrátor: František Hübel

Dej:
Táto nádherná kniha od známeho slovenského spisovateľa Ľuda Zúbka rozpráva príbeh lásky zemianskej dcéry Adely Ostrolúckej a Ľudovíta Štúra. Celá kniha je písaná formou rozprávania Adelinej najlepšej priateľky Evky Jonášovej. Celý príbeh sa začína v roku 1847.
Adela je vzdelaná a krásna mladá žena – dcéra Peštianskeho radcu. S Evkou – dcérou dedinského učiteľa v Žitňanoch – sa zoznámi iba vďaka náhode. Cestou do Zemianskeho Podhradia sa rodine Ostrolúckych polámalo koleso a pán Ostrolúcky požiadal Evkinho otca o pomoc. Evka sa medzitým zoznámila s Adelou, ktorá sa zhodou okolností chcela učiť slovenčinu. Preto dala Adelina mama návrh, aby Evka išla s nimi do Zemianskeho Podhradia a tam Adelu učila. Tu sa vlastne začalo ich veľké priateľstvo, ktoré trvalo dlhé roky.
Evku rodina Ostrolúckych prijala tak, akoby už patrila do rodiny. Adelka sa jej zdôverovala so všetkým, čo ju trápilo, vrátane problémov so svojim snúbencom – bratrancom barónom Rotschützom, ktorého nemala rada, ale rodičia ju nútili vydať sa zaňho. Jedného dňa však do Adelkinho života vstúpil Ľudovít Štúr, ktorý do Zemianskeho Podhradia prišiel za svojim bratom – kaplánom Samkom. Adelke sa Ľudovít Štúr hneď zapáčil, ale neodvážila sa dať svoje city najavo. Po čase sa dokonca rozhodla pomstiť sa mu za Máriu Pospíšilovú – Štúrovu bývalú lásku, ktorú opustil a zanechal jej len báseň Rozžehnání, v ktorej jej vysvetlil svoje vlastenecké dôvody.
Adelka si zaumienila, že ho prinúti, aby sa do nej zaľúbil, a potom ho opustí tak, ako to on urobil Márii Pospíšilovej. Jej plán však celkom nevyšiel, pretože sa doňho nakoniec zamilovala ona sama. Stále síce tvrdila pravý opak, ale jej najlepšia priateľka vedela, že Adela ukrýva svoje city. Nejedenkrát sa totiž zapýrila, keď začala Evka hovoriť o Štúrovi alebo jej mama čítala jeden z jeho listov.
Celý vzťah medzi Adelkou a Štúrom sa však zmenil až v roku 1848 na prešporskom fašiangovom bále v Grassalkovichovskom paláci. Tam sa Štúr prvýkrát vyznal zo svojich, doposiaľ skrývaných, citov ku Adelke a ona prvýkrát priznala, že aj ona ho miluje. Odvtedy bola Adelka očividne šťastná. Medzitým však vypukla Viedenská revolúcia a cesty Adelky, Štúra a Evky sa načas rozišli.
Od roku 1849 si Adelka s Evkou len dopisovala, stretli sa až v roku 1852 vo Viedni. To už mala Adelka 28 rokov, ešte stále nebola vydatá a začínala chorľavieť. Jej, teraz už bývalý, snúbenec, barón Rotschütz, sa medzitým oženil.

Priateľstvo medzi Adelkou a Evkou sa po dlhom čase znovu začalo veľmi prehlbovať, až natoľko, že Adelka sa Evke zverila so svojim najväčším životným šťastím i trápením – láskou ku Štúrovi. Zverila sa jej s tým, ako ho mala rada už od prvého stretnutia, ale nechcela a nemohla to prejaviť, ako sa mu chcela pomstiť za Máriu Pošpíšilovú, a aj s tým, ako si na bále v Prešporku vyznali lásku. Nemohli sa však vziať, lebo Adelin otec bol proti a Štúr nemal žiadne zamestnanie, ktoré by ich uživilo.
Nasledujúci rok na jar Adelka vážne ochorela. Všetkým jej blízkym, vrátane Evky, bolo jasné, že umiera. Často blúznila o Štúrovi, a tak mu Adelkina mama poslala telegram, aby prišiel. Stihli sa ešte rozlúčiť a potom Adelka, 18. marca v roku 1853, zomrela.
O tri roky neskôr umrel aj Štúr. Postrelili ho na poľovačke. Evka bola spolu so svojim dávnym ctiteľom, sádzačom Laciakom, s ktorým sa zoznámila ešte v roku 1847 v Prešporku, na pohrebe. Evka celý čas cítila platonickú lásku ku Štúrovi, preto neustále odmietala Laciakove ponuky na sobáš. Až vtedy, keď Štúr zomrel, Evka prijala Laciakovu ponuku a vydala sa zaňho.

Môj názor:
Táto kniha sa mi veľmi páčila. Oslovil ma najmä štýl písania, prístupný pre všetky vekové kategórie, a nádherný romantický príbeh. Jar Adely Ostrolúckej sa zaradila k mojim obľúbeným knihám na popredné miesta. Bola by som rada, keby sme mali takýchto kníh na povinné čítanie viac.