Vojtech Zamarovský

JUDr. Vojtech Zamarovský (* 5. október 1919, Trenčín – † 26. júl 2006, Praha) bol slovenský autor literatúry faktu, venujúcej sa najstarším dejinám ľudstva. Ku koncu života žil v Prahe.

Životopis

Pochádzal z rodiny kominárskeho majstra. Vzdelanie získal na gymnáziu v Trenčíne a po maturite odišiel študovať do Prahy na Vysokú školu obchodnú. O rok neskôr prešiel na právnickú fakultu do Bratislavy, pričom diaľkovo vyštudoval aj Vysokú školu obchodnú, ktorú navštevoval tak v Bratislave, ako aj v Prahe. Po ukončení štúdia pracoval v Slovenskej národnej banke, neskôr na Úrade predsedníctva vlády v Prahe a následne v Štátnom plánovacom úrade. V roku 1953 musel z politických dôvodov odstúpiť. Nastúpil ako administratívny pracovník vo vydavateľstve v Prahe, kde začal prekladať odborné texty i beletriu. Je nositeľom čestného uznania Veľvyslanec helenizmu za rok 2006, ktoré udeľuje prefektúra Atén. V Bratislave je po ňom pomenované kníhkupectvo. Na sklonku života trpel Parkinsonovou chorobou a po dvoch mesiacoch v kóme 26. júla 2006 v Prahe zomrel.

Tvorba

Jeho prvé práce zahŕňali odborné ekonomické práce, články, recenzie, doslovy a štúdie. Prvú knihu napísal na podnet vydavateľstva Mladé letá ako historický cestopis po Mezopotámii, starovekom Egypte a Grécku. Vďaka štúdiu umeleckých pamiatok postupne vznikali i ďalšie historicko-náučné diela o starovekých kultúrach. Tým dal podnet na vznik nového žánru v slovenskej literatúre – literatúre faktu. Vo svojich dielach sa venoval viac opisu vzniku historických pamiatok ako ich suchému popisu, pričom kládol väčší dôraz na estetickú stránku než na poznávací aspekt svojich kníh. Každá jeho kniha okrem zaujímavej časti dejín a pútavého príbehu prináša i množstvo historických faktov podaných s veľkou zručnosťou, takže i suchopárne fakty sa v jeho dielach stávajú zaujímavou históriou. Okrem vlastnej tvorby sa venoval aj prekladom z angličtiny, francúzštiny, latinčiny i nemčiny a spolupracoval na viacerých televíznych dokumentoch o staroveku. Napísal 14 kníh (okrem prvej boli všetky písané v slovenčine i češtine) preložených do pätnástich jazykov a jeho dielo sa stalo najznámejším populárno-náučným dielom o starovekej histórii v slovenskom i českom jazyku.

Diela

- Za siedmimi divmi sveta, opis starovekých pamiatok a príslušných kultúr
- Za tajemstvím říše Chetitů (Za tajomstvom ríše Chetitov), pocta Bedřichovi Hroznému, českému bádateľovi, ktorý ako prvý rozlúštil systém chetitského písma (preto bola kniha napísaná najprv v češtine)
- Objavenie Tróje, dejiny archeologických vykopávok v Tróji a vysvetlenie starogréckej epiky a mytológie
- Na počiatku bol Sumer, dejiny Sumerov
- Bohovia a hrdinovia antických bájí, slovník antickej mytológie
- Dejiny písané Rímom, dejiny Rímskej ríše
- Gilgameš, literárne spracovanie sumerského eposu o Gilgamešovi
- Ich veličenstvá pyramídy, o egyptských pyramídach
- Vzkriesenie Olympie, dejiny Olympijských hier
- Návrat do staroveku - Veľké civilizácie staroveku, 13-dielny televízny seriál STV



Objavenie Tróje

Kapitola prvá – Desiaty rok vojny

Autor nám opisuje prostredie, kde sa boj odohráva a zároveň všetkých zúčastnených, ako Trójanov, tak aj Achájcov. Najmocnejším bojovníkom v rade Trójanov bol kráľov najstarší syn Hektór, ale nezaostával za ním ani jeho brat Paris. Achájcov tvorilo veľa skupín, napríklad Meneláos so svojimi lakedaimonskými mužmi, ktorý chcel späť svoju manželku Helenu, unesenú synom trójskeho kráľa Parisom, ďalej to bol jeho brat Agamemnón, vedľa jeho stanu táboril slávny Achilleus so statočnými Myrmidončanmi, či ithacký kráľ Odysseus, ktorý síce priviedol k Tróji len dvanásť lodí, no vďaka svojmu dôvtipu, ktorým sa rovnal bohom, bol najváženejším zo všetkých vodcov. Trójanom prišli na pomoc predovšetkým Dardanci s udatným Aineiásom, trácky vojaci s veliteľom Akamásom, spojenci z Frygie a ďalekej Lykie, ktorým velili bohatieri Glaukos a Sarpédón a dokonca i etiópske vojská na čele s kráľom Memnonom.