Doba vzniku: dielo vychádza roku 1943
Zaradenie: novela, patrí do slovenského naturizmu
Kompozícia: 12 kapitol
Téma: Dielo je uvedené mottom: Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku. Jej ústredná postava je z rodu tajomných indivíduí, hľadajúcich svoje miesto pod slnkom.

Obsah:
Drakom volali ľudia v dedine chlapca Martina, ktorého našiel a vychoval starý hrnčiar Lepiš Madlušovie. Vyučil ho remeslu, ktoré chlapec vykonával so šikovnosťou a láskou. Ako štrnásťročný stratil svojho opatrovníka, ktorý spadol do jamy na hlinu a na následky zranení zomrel. Odvtedy sa Drak musel o seba starať sám. Dedinský kolektív vytušil jeho tvrdú, neoblomnú povahu a správal sa k nemu nepriateľsky. Najmä odvtedy, čo sa s Drakovým menom a s jeho pobytom v dedine začali poverčivo spájať neúrody, suchá, hlad, choroby a iné pohromy.

Jediný, kto mal Draka skutočne rád napriek jeho uzavretosti, bola mladá Eva. Neopúšťala ho a ošetrovala, aj keď ho rozzúrení chlapi surovo zbili. Po vyliečení sa zo zranení opustil dedinu, netušiac o Evinom tehotenstve, bol vyobcovaný, okradnutý o domov.

Eva sa vydala za Šimona Jariabka, (jedna z najkrajších postáv v slovenskej medzivojnovej próze) ktorý ju natoľko miloval, že ju prijal i s dieťaťom, i keď jeho úprimný cit nebol opätovaný. V ich manželstve vládol navonok chladný odstup a tiché utrpenie.

Po rokoch sa vrátil ten, na ktorého Eva ešte stále čakala. Drak, síce zostarnutý a šedivý, bol naplnený silou a túžbou nadobudnúť stratenú dôveru u ľudí. Objavil sa však spolu so suchom, čo u poverčivého ľudu vyvolalo vlnu nespokojnosti a strachu. Šimon, od ktorého každý čakal pomstu za Evu, ako prvý objavil aj jeho druhú stránku: citlivosť, čestnosť a lásku k prírode.

V tatranských dolinách vypukli požiare a ohrozený obecný dobytok bolo treba priviesť domov do bezpečia. Cesty však boli uzavreté, situácia bezvýchodisková. S nádejným riešením prišiel Drak, ktorého dedina nakoniec poverila záchranou vyhladnutého stáda. Na nebezpečnej ceste ho sprevádzal Šimon, ktorý mal za úlohu strážiť nedôveryhodného Draka.

Blízko cieľa, pri prechode cez Poľsko sa Drak dal do dôverného rozhovoru s Poliakmi – obávanými zlodejmi dobytka, a tak sa Šimon právoplatne domnieval, že ho Drak zradil a predal celé stádo. Po bitke upadol do bezvedomia a keď sa zobudil uprostred noci, utiekol domov do dediny, ktorá bola neďaleko. Tam z nenávisti podpálil Drakovu chalupu. Krátko na to sa však Drak víťazoslávne vracia so stádom i so svojou mladou ženou. Šimon pochopí, ako sa mýlil. Radosť mu urobí Eva, ktorá si konečne našla cestu k mužovi, objala ho a rozplakala sa.

V epilógu sa dozvedáme, že príbeh je skutočný. Rozprávala ho ako rozprávku svojmu vnukovi stará mama – Eva.

Postavy:
Drak je symbolom obetavej a odriekavej, prometeovskej snahy slúžiť a pomáhať iným. Je zároveň symbolom, ktorý v sebe stelesňuje túžbu hrdej i múdrej, výnimočnej– a preto aj osamelej a opovrhovanej – ľudskej bytosti, po dosiahnutí „stratenej cti, lásky a dôvery ľudí.“ Je človekom, ktorý „nepatril nikomu. Bol vždy sám. Sám proti všetkým... i proti sebe samému.“