Doba vzniku: Dielo bolo napísané za autorovho života v rokoch 1749-1832.
Zaradenie: filozofická báseň vo forme divadelnej hry – veršovaná tragédia
Kompozícia: rozčleňuje sa na dve časti

Téma: Faust, odbojník proti starým konvenciám, sa premieňa na predstaviteľa činorodého ľudstva. Táto Faustova premena je výstižným obrazom Geothovho myšlienkového vývoja. V tomto diele spracoval starú povesť, podľa ktorej tento učený doktor prepadol večnému zatrateniu. Goethe tento tradičný námet umelecky zhodnotil a vytvoril jedno z myšlienkovo najhlbších diel svetovej literatúry.

Dej:
I. diel: Nespokojnému starému chudobnému učencovi Faustovi, túžiacemu stále po novom poznaní, ponúkne Mefistofeles, zosobňujúci diabla, svoje služby. Za to mu Faust sľubuje dušu, no len ak dosiahne uspokojenie. Aby Mefistofeles odvrátil Fausta od túžby po vedomostiach, pokúša ho zlákať zvodmi sveta: uvedie ho do veselej spoločnosti, omladí ho a pošle mu do cesty príjemnú meštiansku dievčinu Margarétku, do ktorej sa Faust zamiluje. Margarétka však zaviní smrť svojej matky i brata, ktorý je zabitý v súboji s Faustom. Zo zúfalstva nad svojou vinou utopí svoje a Faustovo dieťa a v žalári očakáva popravu.

II. diel: Faust spočiatku prepadá zúfalstvu z Margarétkinej smrti, preto ho Mefistofeles odvedie na cisársky dvor, kde má zabudnúť na svoj žiaľ a rozptýliť sa. Faust získava cisárovu dôveru a vďačnosť, keď vynálezom papierových peňazí zachráni ríšu pred úpadkom. Pre dvorskú spoločnosť vyvoláva z podsvetia najkrajšiu ženu staroveku, Helenu, má s ňou syna Euforiona a po smrti oboch sa vracia ku dvoru, aby si vyžiadal od cisára za odmenu bažinatú krajinu pri mori, ktorú chce zmeniť na úrodnú pôdu, na ktorej by žili slobodní ľudia. V uskutočnení tejto vidiny spoznáva konečný zmysel svojho života. Napriek tomu, že pocítil uspokojenie a podľa zmluvy by mal svoju dušu prenechať peklu, zachraňuje ho ušľachtilý zámer pomáhať ľuďom.