Doba vzniku: Dielo napísané za autorovho života v rokoch 1822-1870.
Kompozícia: Je to veselohra s národnobuditeľským charakterom.
Téma: Autor je silne inšpirovaný, ba až jasne nadväzuje na Chalupkovu veselohru Kocúrkovo. Palárik vytvára nové postavy, silno odnárodnené s povrchným pohľadom na svet. V diele dominuje boj protikladov- sebeckosť, túžba po majetku, nezištnosť a úprimná láska.
Miesto a čas deja: Dej sa odohráva na slovenskom vidieku, v dedine Kocúrkovo v 19. storočí.
Obsah:
Hlavnými hrdinami sú pani Sokolová, bohatá vdova kocúrkovského richtára, jej dcéra Evička práve prichodiaca z nemeckej výchovy a pán Potomský, radný pán v Kocúrkove, ktorého jedinou ambíciou je oženiť svojho syna Jelenfyho, študenta z Pešti a náruživého maďaróna, za Evičku a tým získať bohatstvo jej matky. No najprv sa musí vysporiadať s jej snúbencom, synom istého olejkára, ktorý raz zachránil manžela pani Sokolovej od smrti.
Dej sa začína zamotávať, keď Potomský oznámi pani Sokolovej a Evičke, že jeho syn Jelenfy chce prísť do Kocúrkova obzrieť si nevestu inkognito. V tom čase prichádza do kocúrkovského hostinca i syn spomínaného olejkára Ján Jelenský, básnik a národovec, ktorý chce taktiež spoznať svoju nastávajúcu, no inkognito. V hostinci stretáva koscov a dievky pani Sokolovej, ktorí sa chystajú po práci k nej na večeru. I zoberú medzi seba, ako kosca, aj Jelenského. Keď prichádzajú za národných spevov k Sokolovej, mladý muž sa po prvýkrát spoznáva so svojou snúbenicou. Na prvý pohľad sa do seba zamilujú. No, keď ho Evička poprosí, aby odniesol list určený Jelenskému na poštu, po jeho prečítaní zistí, že mu pani Sokolová dala „kopačky“.
Tak odchádza z Kocúrkova, no najprv sa stane svedkom neblahej udalosti. Potomský a úžerník hostinský vymáhajú od učiteľa Starosvetského vypožičané peniaze, ktoré nevrátil. Jelenský srdečne vypláca úžerníkom sumu a tým vykupuje učiteľa. V tom prichádza Evička s matkou a sú prekvapené koscovým statočným činom. Jelenský dá Evičke na pamiatku svoj prsteň a odchádza. Mladá deva po prečítaní a skomolení mena vyrytého na prsteni získa presvedčenie, že tým koscom bol Ján Jelenfy inkognito. Dá za ním poslať drábov, aby ho dohonili a priviedli k nej. Tí Jelenského dobehnú v krčme susednej dediny a chcú ho priviezť ako Jelenfyho. Jelenský súhlasí s hrou a predstiera, že je ten, koho hľadajú.
Tak drábi privádzajú nepravého Jelenfyho k Sokolovej, kde ho srdečne vítajú. Všetci súhlasia s jeho svadbou s Evičkou okrem Potomského, ktorý zapiera totožnosť Jelenského s jeho synom. Podvod sa ukáže, keď príde do domu Sokolovej skutočný Jelenfy preoblečený za herca. Jelenský sa ospravedlňuje za svoju lož, no zároveň odhaľuje Potomského ako úžerníka. Po všetkých týchto udalostiach nakoniec stará Sokolová, vidiac lásku medzi dcérou a jej prvým snúbencom, dá súhlas k sobášu. Jelenský je dokonale šťastný, keď si Evička uvedomí so „Slávy dcérou“ v ruke krásu slovenského jazyka a stane sa z nej náruživá vlastenka.
Postavy:
Ján Jelenský je pre Palárika očividne typ pravého slovenského mládenca, vzdelaný, múdry, odvážny, čestný a skromný. Je horlivým národovcom s dobrým srdcom a svojou zanietenosťou inšpiruje svoje okolie v národnobuditeľskej a vlasteneckej činnosti. Svoju lásku nachádza v bohatej Evičke, ktorá je však odnárodnená nemeckou výchovou a nevedomosťou. Až úprimný cit k mladému básnikovi ju donúti siahnuť po „Slávy dcére“ a je nadšená a zároveň prekvapená krásou slovenskej literatúry a čuduje sa nad svojou predošlou zaslepenosťou. S jej postavou autor vyjadril smútok nad zlou výchovou rodičov, ktorá vede len k odnárodneniu slovenskej mládeže.
Pán Potomský je ambiciózny, prefíkaný mužský, ktorý túži po bohatstve vdovy Sokolovej. Najprv sa snaží oženiť sa s ňou veľmi podliezavým spôsobom, no vidiac, že z toho nič nebude, nahovára pre jej dcéru Evičku syna Jelenfyho. Ten je na rozdiel od Jelenského typom maďaróna, nie príliš morálneho a dobrosrdečného. Potomský taktiež vystupuje ako bezcitný úžerník zdierajúci chudobných ľudí.
