Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Charlotte Bronteová: Jana Eyrová

Doba vzniku: Dielo vzniklo v roku 1847.
Zaradenie: román
Téma: Je to romanticko-realistický príbeh siroty, jej lásky i prekážok, s ktorými sa musela boriť. Hlavnou témou diela je pravá láska, ktorá vždy zvíťazí nad všetkými nástrahami života.
Čas a miesto deja: Príbeh sa odohráva v devätnástom storočí na anglickom vidieku.
Rozprávač: Príbeh je časťou života hlavnej hrdinky (od jej detstva až po vek dospelosti), ktorý sama rozpráva čitateľom.

Obsah: Asi desaťročná Jana doteraz vyrastala u svojej tety pani Reedovej, lebo jej rodičia už dávno zomreli. Ona ani jej deti ju nemajú radi, a i keď sa nešťastné dieťa snaží robiť všetko po ich vôli, jej chránenkyňa ju pošle do Lowoodskeho ústavy pre mladé dámy. Tak Jana putuje z jedného pekla do druhého, lebo v ústave vládne prísny školsky poriadok, ktorý učí svoje chránenkyne pokore, poslušnosti, pevnej viere a skromnosti. Dievčatá- chovankyne ústavu musia čeliť častému hladu, zime i týfusu, ktorý raz v ústave vypukol v epidémiu a bez milosti zahubil polovicu žiačok. V tomto prostredí strávi Jana osem rokov. Za ten čas vyrastie v mladú dámu, útlu, tenkú, no veľmi bledú obličajom s príliš ostrými črtami nepeknými pre ženu. Na inzerát ju prijmú ako vychovávateľku vo veľkom panskom dome. Jana tuší, že sa začína nová kapitola jej života.

V novej práci sa spriateľuje so služobníctvom i so svojou chovanicou Adelkou, malou francúzskou, ktorú si po smrti jej matky zobral do opatrovníctva majiteľ domu pán Rochester, ktorý je však stále na cestách. Jana ho stretáva až neskôr, keď sa po dlhom čase opäť vracia domov. Pán Rochester za svojho pobytu v panskom dome často vyhľadáva jej spoločnosť a nachádza v nej spriaznenú dušu. A Jana ku svojmu pánovi prechováva čoraz hlbšie city napriek tomu, že by mohol byť jej otcom. No v dome sa dejú aj veci čudné a nepriaznivé pre Janu, lebo často počuje zvláštny až zmrazujúci smiech, ktorý sa ozýva z posledného poschodia domu. Jej strach a údiv sa vystupňuje, keď raz v noci zachráni svojho pána od istej smrti v plameňoch ohňa , ktorý ktosi naschvál rozložil v jeho posteli. Po mnohých skúškach nakoniec Jana dosiahne vytúžené šťastie v podobe pána Rochestera, ktorý jej vyzná úprimnú lásku a požiada ju o ruku. Svadba ostatní obyvatelia domu prijímajú s rozpakmi, sa koná bez svedkov v malom kostolíku.

Keď si už snúbenci majú povedať osudné „áno“, preruší ich pre Janu neznámy muž s tvrdením, že pán Rochester je už ženatý. Zronený ženích nakoniec vyjaví pravdu. Rozpráva o svojej minulosti o tom, ako ho otec a brat ľsťou prinútili k sobášu s bohatou dedičkou, ktorá však po rokoch ako jej matka zošalela. To jej smiech sa často rozliehal po dome, ona chcela upáliť manžela v posteli. Po celý čas bola zavretá s dozorkyňou na najvyššom poschodí domu. Nešťastná Jana uteká od svojej lásky, aby na ňu navždy zabudla. Nasadá do poštového koča a necháva sa odviezť čo najďalej. Peniaze sa jej minú a ona sa nachádza v odľahlom kraji, kde prežíva najhoršie dni svojho života. Opustená a hladná sa túla po lesoch a malej dedinke, kde jej nechce nikto pomôcť. Nakoniec ju v búrke na konci so silami nájde pred prahom svojho domu duchovný a ujme sa jej. Keď sa Jana zotaví, spriateľuje sa so svojím dobrodincom Johnom Riversom, pekným, mladým farárom s bystrým umom a vypočítavosťou štátnika a odvahou a láskou k blížnym, ktorú badať u misionárov. Jana spoznáva tiež jeho sestry Dianu a Mary, ktoré sa stávajú jej najlepšími priateľkami.

Pod nepravým menom sa zamestnáva v dedine ako učiteľka a pracuje vytrvalo až po ďalšiu zmenu v jej živote. Mladý John odhalí jej totožnosť, no vzápätí oznamuje radostnú novinu: zdedila po ich spoločnom strýkovi veľký majetok. Jana je opäť šťastná- je bohatá na peniaze, no i na lásku svojej vysnívanej rodiny. No nezabúda ani na svojho milovaného a poháňaná silou vlastného srdca sa vracia do Thornfieldu, domu pána Rochestera, s ktorým ju viazalo veľa krásnych spomienok. Sídlo však nájde vyhorené a od krčmára sa dozvie, čo sa tu stalo za jej neprítomnosti. Ako pán Rochester márne hľadal svoju vyvolenú až jednej noci jeho šialená žena podpálila celý dom. On v ňom zostal do poslednej minúty, aby zachránil služobníctvo. No spadol naňho veľký horiaci trám. Jeho manželka zhorela v plameňoch, on sa zachránil, no oslepol a lekár mu musel amputovať nohu. Keď sa Jana vyzvie aj to, že pán Rochester teraz býva vo svojom druhom dome uprostred lesov, rozbehne sa za ním. Nájde ho osamelého a zroneného, no svojou prítomnosťou mu dá Jana nový zmysel života. Román sa končí šťastím dvoch ľudí, ktorých láska je príkladom romantiky, nezištnosti, obetavosti a nikdy nekončiacej sa vášne.

Postavy:
Jana Eyrová je od malička vychovávaná v poslušnosti a skromnosti, čo sa prejavilo i v jej dospelosti. Je priam ideálom vyrovnanosti a slušného správania, no vo svojom vnútri cíti ako každá mladá žena odmietanie svojho osudu a túžbu po šťastí. No pri výbere medzi láskou za medzami božích zákonov a istým nešťastím v nej vyhráva dobrá kresťanka a uteká od svojej lásky. Jej srdce však nevydrží toľko túžby a vracia sa k milovanému mužovi, ktorý i keď je zmrzačený, stále v ňom Jana nachádza svojho vyvoleného.
Pán Rochester je na začiatku asi 40-ročný nepekný muž no s atletickou postavou a silnými údmi. Je to muž pevných zásad, úprimný, priamy no drsný, poznačený neúprosnou minulosťou. Keď stretáva Janu a zamiluje sa do nej, stáva sa z neho otrok vlastnej lásky, ktorá je však sebecká. Dlhodobé odlúčenie od nej ho zmení na trosku, no opätovné stretnutie mu dodá nový zmysel života.


Zdroje:
Brontëová, Ch.: Jana Eyrová, Mladé letá, Bratislava 1973 -

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk