Doba vzniku: Dielo bolo napísané približne v roku 1830.
Zaradenie: Divadelná hra – komédia.
Téma: Komické zobrazenie ľahkomyseľných dedinčanov, nezaoberajúcich sa hlbšími myšlienkami či ambíciami, ako pomocou klebiet a ohováračiek čo najlepšie vydať svoje potomstvo. Autor dal do popredia taktiež kritiku maďarónov a iných odnárodnených ľudí, ktorým je bližšia cudzia i keď vyspelejšia krajina, ako ich rodná vlasť.
Miesto a čas deja: Dej sa odohráva v devätnástom storočí v Kocúrkove, v prostredí slovenského malomesta, v ktorom autor odhaľuje všeobecne smiešne stránky životného štýlu a špecificky hornouhorské prvky spoločenskej komiky.
Kompozícia: Táto dráma je rozdelená na päť dejstiev, ktoré sa ďalej členia na výstupy. Má dve časti, z ktorých v prvej koná rozhodujúcu úlohu dej , no v druhej autor skôr moralizuje a budí ľudí k vlastenectvu, prostredníctvom charakteristických vlastností jednotlivých postáv v dráme.
Obsah: V Kocúrkove sa schádza konvent(rada oprávnených členov), aby zvolila nového učiteľa. Čižmársky majster a veľký maďarón Tesnošil podporuje voľbu susedovho syna Martina, ktorý, ako dúfa , si raz zoberie za ženu jeho dcéru Aničku. Podľa vôle cirkevného inšpektora pána z Chudobíc však konvent zvolí za učiteľa akéhosi cudzinca Turčana Svobodu. Keď mladý učiteľ Svoboda príde do dediny, Tesnošilova manželka ako i ostatné matky slobodných dievčat v Kocúrkove sa ho snažia oženiť za ich dcéru. Nový učiteľ to má o to ťažšie, keď mu pán z Chudobíc prikáže učiť deti v škole maďarčinu. To je však pre Svobodu neprípustné, lebo on sám je veľký vlastenec a národný buditeľ. Všetky konflikty sa nakoniec vyriešia, lebo sa zaľúbi do dcéry bývalého učiteľa – Ľudmily, dievčiny z národne uvedomelej rodiny.
Postavy:
Jánoš Tesnošil je čižmársky majster, ktorý si prácu nekoná svedomito. Autor mu prisúdil typické vlastnosti maďaróna a malomeštiaka. Hlásením sa k maďarskej vyspelosti a používaním cudzojazyčných fráz sa chce v záujme vyššieho postavenia v kocúrkovskej spoločnosti povýšiť od ostatných známych aj na úkor jeho slovenskej príslušnosti. Aj Tesnošilova manželka Madlena zastáva tieto názory a výchovou ich prenáša na svoju dcéru Aničku a tým jej neúmyselne berie dôvod k vlastenectvu.
Anička má jedinú životnú ambíciu, tak ako každé slobodné a dostatočne nevzdelané dievča tej doby, a to vydať sa do bohatej rodiny príslušníka národnej inteligencie Slovenska. Ideálneho manžela vidí i v novom učiteľovi Svobodovi, odvážnom, milom a dobromyseľnom mužovi pevných zásad, ktorý však ako vlastenec túži po manželke s rovnakým postojom k slovenskému národu.
