Margita Figuli: Tri gaštanové kone

Doba vzniku: dielo vychádza roku 1940
Zaradenie: novela, patrí do slovenského naturizmu
Téma: Sujet je epicky realizovaný ako reťaz skúšok. Ich výsledok má ukázať, že dobro a zachovávanie životných noriem býva v živote odmenené. Hlavnou myšlienkou je rozprávkové víťazstvo dobra nad zlom.
Miesto deja: slovenská dedina Leštice, čas nie je podstatný

Obsah:
Peter sa vracia cez les do svojej rodnej dediny a spomína na detstvo, na lásku k Magdaléne. Musel odísť do sveta po tom, čo jeho rodičia zahynuli pri požiari domu. Po ceste stretne Magdaléninho bratranca Jožka Guguša, ktorý pašuje kone z Poľska spolu s bohatým leštianskym gazdom Janom Zápotočným. Ten si chce zobrať krásnu Magdalénu za ženu, čo s chamtivosťou v očiach podporuje jej matka. Všetci traja na gaštanových koňoch prichádzajú k Maliarikovcom – k Magdaléne, ktorej Peter vyzná svoju nehynúcu lásku.

Nastáva čas pálenia svätojánskych ohňov, všetci odchádzajú do lesa. Jano cíti, že má soka a z pomsty sa venuje inému dievčaťu. Peter berie svoju milovanú ďaleko do hustého lesa, kde mu Magdaléna sľubuje lásku a to, že naňho počká aj tri roky, no aby si ju zaslúžil, musí splniť tri úlohy: vzdať sa tuláckeho spôsobu života, postaviť dom a prísť si pre nevestu na troch gaštanových koňoch. Jano však vypočuje celý ich rozhovor a keď sa Peter po troch strastiplných rokoch vracia k Magdaléne, zisťuje, že bola donútená vydať sa za Zápotočného po tom, ako ju surovo zneužil ešte v tú osudnú svätojánsku noc. Nešťastná žena však o dieťa prišla kvôli surovému zaobchádzaniu svojho manžela, keď sa musela aj v šiestom mesiaci tehotenstva starať o neustálym týraním splašené Zápotočného kone. Z Jana sa stal alkoholik, despota, nenávidel a pohŕdal svetom okolo seba a zlosť si vybíjal na úbohej žene a koňoch.

V takom bezútešnom stave našiel Peter svoju milovanú, no keď jej ponúkol život s ním, ako pravá katolíčka jeho návrh odmietla. Celá dedina však bola proti Zápotočnému, dokonca napadla aj jeho dom. Nakoniec Jano doplatil na svoju nenávisť. Keď chcel Petrovmu koňovi na bok ohnivým kutáčom vypáliť slovo „tulák“, zviera, splašené od bolesti, ho zvalilo na zem a ušliapalo na smrť.

Po pohrebe si Peter konečne odviedol Magdalénku do nového domu v Turci, aby začali nový život.

Postavy:
Hlavným predstaviteľom dobra, jeho stelesnením je Peter. V živote sa usiluje konať podľa noriem kresťanskej etiky, čo určuje aj jeho ľudské vlastnosti. S Magdalénou (pasívna postava, s pokorou prijíma svoj osud) sa stávajú stelesnením sily a nezničiteľnosti čistej, utrpením zocelenej lásky. Sú symbolmi nadčasových, neustále platných etických hodnôt a morálnych zásad, ktoré posväcujú ľudský život.

Kontrastnou postavou je Jano Zápotočný, záporný hrdina, sok v láske. Stelesňuje hlavnú prekážku pri presadení lásky, pri uskutočňovaní dobra. Je nositeľom snáď všetkých negatívnych charakterových vlastností.

Zdroje:

Figuli, M.: Tri gaštanové kone, Tatran, Bratislava -