Dielo vzniká vo Francúzsku okolo roku 1832. Historickým pozadím tohto románu je bieda nájomníkov rodinného penziónu a život boháčov v Paríži, čiže celá spoločnosť s nedostatkami a tragédiou.

Problematikou „Otca Goriota“ je zobrazenie rozdielnosti „dvoch svetov“, penzión pani Vauquerovej a šľachtické salóny grófa de Restaud a pani de Beauséant a baróna de Nucingen. Základnou ideou diela je zobrazenie spoločnosti a života v Paríži, jeho mravné hodnoty, ale aj nedostatky.

V diele sa hovorí o tragike osoby otca Goriota, autor vážne bez prikrašľovania zobrazuje rozdielnosť v spoločnosti a v živote. Opisuje Paríž 19 storočia, Paríž ešte pred revolúciou v roku 1848. Obrazom Paríža autor čitateľovi približuje vtedajšiu spoločnosť a ako literárny útvar si zvolil román.

Otec Goriot- starý obchodník s cestovinami, manžel sedliackej dcéry, ktorú miloval, vedel prelomiť spoločenské priehrady. Žije a pracuje iba pre svoje dve dcéry Anastasiu a Delphine, ktoré sa mu podarí vďaka vysokému venu, ktoré im pripravil, dobre vydať. Jeseň života trávi v chudobnom penzióne, kde žije v odriekaní, aby mohol ešte dcéram stále pomôcť. Je silný, vytrvalý, huževnatý, citlivého srdca, ochotný pomôcť, tým ktorí to potrebujú.

Delphine – svojho manžela nechcela a preto začala chodiť s Rastignacom, a nakoniec sa ukázalo, že jej manžel je podvodník. Je pekná, márnivá, má rada peniaze, ale je citlivejšia ako Anastasie. Závidí sestre styky, postavenie a peknú postavu a to, že si ju ľudia viac všímajú.

Anastasie –Bola pekná, elegantná a aristokratická, márnivá a necitlivá; nezáleží jej na otcovi, iba na jeho peniazoch. Bola neverná svojmu manželovi Rastaudovi s Maximom de Trailles. Premárnila na neho všetky peniaze, svoje, otcove a predala aj mužove rodinné diamanty.

Dej
Otec Goriot žije v chudobnom penzióne pani Vaquerovej. Bol šikovným obchodníkom a nadobudol si značný majetok, ktorý celý daroval dcéram. Jeho dcéry sa dobre vydali, Delphine sa stala manželkou baróna de Nucingen a Anastasia je manželkou grófa de Restaund. Otec Goriot cestovináreň dávno predal, aby mohol kryť výdavky svojich dcér a sám žije utiahnutým životom v penzióne. Penzión vedie pani Vaquerová a spolu s otcom Goriotom má dvadsať nájomníkov. Otec Goriot sa časom spriatelí so študentom Eugenom de Rastignac, spolubývajúcim v penzióne. Eugene ako mladý človek zistí čoskoro všetky nedostatky vtedajšej spoločnosti a vie, že bez peňazí vlastné nikto nič nebude znamenať. Pomocou svojej sesternice chce dosiahnuť vyššie postavenie, dostať sa do vyššej spoločnosti. Vautrin, starý galejník mu radí, aby sa k peniazom dostal podvodom, ale Rastignac nesúhlasí. Delphine, ktorá v manželstve nie je šťastná, chce otec Goriot pomôcť, a tak ju zoznámi s Rastignacom.

Otec Goriot vidiaci dcéru šťastnú si obľúbi Eugena ešte väčšmi, prijme ho za svojho syna. Eugenovi tento spôsob života vyhovuje lepšie, ako keby mal čakať na peniaze slečny Victorine, ktorá tiež žije v penzióne, a ktorú jej brat vlastniaci značný majetok vydedil. Jej brata však zavraždí priateľ pána Vautrina. Pán Vautrin odsúdený na galeje sa šikovne ukrýva, ale udajú ho slečna Michonneauová spolu s Poiretom. Nájomníci tento jej krok neschvaľujú a ona sa musí z penziónu vysťahovať. Otec Goriot vážne ochorie. Najmä z toho, že jeho dcéram hrozí nebezpečenstvo, lebo bezohľadný Maxime de Trailles Anastasiu zničí. O chorého sa stará iba sám Eugene a otec Goriot sa márne prosí dcéram, aby ho prišli navštíviť. Zomiera nešťastný, bez prítomnosti tých, ktorých najviac miloval. Rastignac, ktorý po celý čas choroby otca Goriota oň stará, ho aj dôstojne pochová a nad jeho hrobom ešte vyzýva na súboj spoločnosť, v ktorej žije.