Prešiel ako zajatec takmer celé Nemecko (článok 111-112). Zažil poníženie zajatca fašistami. Za deň museli vykopať 4 kubíky zeminy. Bolo to nad jeho sily. Andrej nevládal a povedal nahlas, čo si myslí, že 4 kubíky sú veľa. Veliteľ tábora si ho zavolal k sebe. (článok 113-114) Za poníženie, ktoré sa mu dostalo si vyslúžil chlieb, s ktorým sa podelil s ostatnými zajatcami. V zajatí robil šoféra jednému fašistovi-majorovi z Postupina do Berlína. A práve tam sa pokúsil útek. Major si zvykol dosť vypiť a raz to Andrej využil a v polospánku ho zneškodnil. Potom zobral auto a pustil sa na útek. Dostal sa k ruským vojakom a odovzdal im nemeckého majora, ktorý im poskytol dôležité strategické informácie. Za svoj čin bol navrhnutý na štátne vyznamenanie. Bol hrdý a jeho radosť bola o to väčšia, keď sa mu ozval syn Anatolij. No jeho radosť netrvala dlho. Práve 9. mája, v Deň víťazstva nad fašizmom, jeho syn zahynul. Andrej ho pochoval v cudzej nemeckej zemi.
Po vojne býval u priateľa v Urupinsku, kde pracoval ako vodič. Pri bufete, kde sa vždy zastavil najesť sa, vídaval malého chlapca. Oslovil ho Ivanko, čím uhádol jeho meno. Hneď si ho obľúbil a zobral ho k sebe (článok 126).
V „Slove o vlasti“ Šolochov opisuje obdobie kolektivizácie a lásku k rodnej zemi.