Hl. postavy:
Šolochov - vojenský korešpondent Pravdy
Andrej Sokolov - bojovník, ktorý stratil ženu, deti a našiel sirotu – nového syna Ivana



Spoveď Andreja Sokolova začína predvojnovým životom, lúčením s rodinou, odchodom na front, potom nasleduje vojna a zajatie, útek zo zajatia, správa o smrti rodiny, synov pohreb v posledný deň vojny a napokon stretnutie s novým synom, s vojnovou sirotou. Osudom človeka završuje svoju tvorbu o Veľkej vlasteneckej vojne.
Šolochov v úvode opisuje príbehy donských kozákov v občianskej vojne ako aj ich lásku k vlasti a nenávisť k fašistom a odhodlanie proti nim bojovať. V prvé dni Vlasteneckej vojny v kozáckych kolchozoch pracujú muži, ženy, deti aby včas sa nová úroda dostala do skladov, sýpok.
Vyzbrojený ceruzkami, zápisníkmi a ľahkými guľometmi sa spisovateľ dostáva na front. Dostáva sa k útočiacej jednotke veliteľa Kozlova. Generál Kozlov je starší muž, ktorý bojuje už v piatej vojne. Kedysi bol roľníkom a od osemnásteho roku je vojakom.
Tam sa stretol s poručíkom Gerasimovom, ktorý podrobne rozpráva o nepriateľskom tankovom útoku, ktorý jeho prápor úspešne odrazil. Pri pohľade na nemeckých vojakov prestal rozprávať, zbledol a začal sa chvieť. Pred vojnou bol mechanikom v jednom závode na Sibíri. Stroje do závodu dostávali z Nemecka. Boli kvalitné. Keď vypukla vojna, odišiel na front. Dostal sa do zajatia. S prestávkami opisoval strašný príbeh zo zajatia. Na smrť unavený, vyhladovaný, zoslabnutý rozmýšľal o úteku. Silu mu dodalo dunenie diel a samopalov. Úderom lopaty zneškodnil strážneho a dal sa na útek. Našli ho partizáni.
V prvú povojnovú jar na druhom brehu Jelanky sa stretol spisovateľ s vysokým zhrbeným chlapom, ktorý za ruku viedol chlapca. Bol to Andrej Sokolov a sirota Ivan. Za 2 hodiny, ktoré mu bolo treba čakať na čln, Sokolov vyrozprával svoj osud.
Pochádzal z Varonežskej gubernie. Za občianskej vojny bojoval v Červenej armáde. Otec, mama a sestra zomreli od hladu, nikoho nemá. Vyučil sa za zámočníka a oženil sa mladý. Vzal si sirotu Irinu. Mal syna a dve dievčatá. Žil pokojným životom. Postavil si domček neďaleko závodu na lietadlá. Prišla vojna a narukoval. Vojakov sformovali na Ukrajine, kde mu pridelili nákladné auto. V 42. ho zajali (103-105).
Od prvého dňa zajatia sa rozhodoval utiecť. Koncom mája kopali hroby pre mŕtvych. Odhodil lopatu a ušiel do krovia a rovno za východom slnka. Na štvrtý deň ho chytili. Mesiac sedel vo väzení. Podrobne opisuje útrapy zo zajatia.